| |
| skoleni:sprava_uzivatelu_a_sluzeb [2019/04/07 13:20] – [Vytváranie] Reformulácia možno trochu príliš detailných popisov eskultety | skoleni:sprava_uzivatelu_a_sluzeb [2022/11/14 12:26] (aktuální) – upraveno mimo DokuWiki 127.0.0.1 |
|---|
| === Odstránenie účtu === | === Odstránenie účtu === |
| Hoci na sa na prvý pohľad môže zdať, že zmazať účet je triviálnou operáciou, | Hoci na sa na prvý pohľad môže zdať, že zmazať účet je triviálnou operáciou, |
| nie je tomu celkom tak a treba k tomu pristupovať s maximálnou rozvahou, inak hrozí, že zanecháme systém v nekonzistentnom stave, napr. pokus o zmazanie účtu spolu s domovským adresárom môže ovplyvniť aj iných užívateľov, ktorí mohli domovský adresár **zdieľať!** Ďalším problémom mazania účtov sú súbory, ktoré po danom užívateľovi zostali a ktoré je nutné dodatočne dohľadať a zmazať, nakoľko userdel zmaže iba domovský adresár, užívateľský mailový inbox a skupinu s rovnomenným názvom. Preto dopredu zvážme, či nie je pre nás výhodnejšie účet expirovať. Ak sme sa predsa rozhodli účet a všetko s ním súvisiace zmazať, nezabudnime najprv účet expirovať, zabezpečiť, že daný užívateľ je odhlásený a že domovský adresár, skupina a mailový inbox **nie sú** zdieľané s inými užívateľmi. Následne užívateľa zmažeme: | nie je tomu celkom tak a treba k tomu pristupovať s maximálnou rozvahou, inak hrozí, že zanecháme systém v nekonzistentnom stave, napr. pokus o zmazanie účtu spolu s domovským adresárom môže ovplyvniť aj iných užívateľov, ktorí mohli domovský adresár **zdieľať!** Ďalším problémom mazania účtov sú súbory, ktoré po danom užívateľovi zostali a ktoré je nutné dodatočne dohľadať a zmazať, nakoľko ''userdel'' zmaže iba domovský adresár, užívateľský mailový inbox a skupinu s rovnomenným názvom. Preto dopredu zvážme, či nie je pre nás výhodnejšie účet expirovať. Ak sme sa predsa rozhodli účet a všetko s ním súvisiace zmazať, nezabudnime najprv účet expirovať, zabezpečiť, že daný užívateľ je odhlásený a že domovský adresár, skupina a mailový inbox **nie sú** zdieľané s inými užívateľmi. Následne užívateľa zmažeme: |
| |
| <code> | <code> |
| ==== Vytvorenie procesu ==== | ==== Vytvorenie procesu ==== |
| |
| Nové procesy vznikajú výlučne **kopírovaním** existujúceho procesu, ktorý vytvorí nový proces ako svojho potomka (v závere sekcie si povieme, že toto je pravda iba čiastočne). Je to dôsledok toho, že procesy sú v Linuxe usporiadané do stromovej hierarchie, kde budeme v neskôr praktických ukážkach pozorovať vzťah **rodič-potomok** uvidíme jeho význam. To znamená, že v systéme existuje proces, ktorý je nadradený všetkým procesom, jeho **PID == 1** a historicky sa nazýval //init//, ktorý pri štarte systému spušťal ďalšie skripty a služby, aby systém naštartoval do stavu, v ktorom s ním môžeme pracovať. Na väčšine významných distribúcií (vrátane Fedory) dnes túto úlohu plní //systemd//, ktoré je v porovnaní s pôvodným //init// komplexný subsystém, ktorý nám okrem iného poskytuje mechanizmy na správu ďalších služieb a o ktorom si povieme viac neskôr. | Nové procesy vznikajú výlučne **kopírovaním** existujúceho procesu, ktorý vytvorí nový proces ako svojho potomka. Je to dôsledok toho, že procesy sú v Linuxe usporiadané do stromovej hierarchie, kde budeme v neskôr praktických ukážkach pozorovať vzťah **rodič-potomok** a uvidíme jeho význam. To znamená, že v systéme existuje proces, ktorý je nadradený všetkým procesom, jeho **PID == 1** a historicky sa nazýval //init//, ktorý pri štarte systému spušťal ďalšie skripty a služby, aby systém naštartoval do stavu, v ktorom s ním môžeme pracovať. Na väčšine významných distribúcií (vrátane Fedory) dnes túto úlohu plní //systemd//, ktoré je v porovnaní s pôvodným //init// komplexný subsystém, ktorý nám okrem iného poskytuje mechanizmy na správu ďalších služieb a o ktorom si povieme viac v neskoršej kapitole. |
| |
| Čo sa samotného vytvorenia procesu týka, po tom, čo nadradený proces vytvorí svoju identickú kópiu (systémové volanie ''fork''), tento novovytvorený proces spustí nami požadovaný program (systémové volanie ''execve''). Detailný popis toho, čo vytvorenie procesu obnáša na pozadí je nadrámec tohoto školenia a dá sa dohľadať v [[http://os-book.com/OS10/index.html|literatúre]]. | Čo sa samotného vytvorenia procesu týka, po tom, čo nadradený proces vytvorí svoju identickú kópiu (systémové volanie ''fork''), tento novovytvorený proces spustí nami požadovaný program (systémové volanie ''execve''). Detailný popis toho, čo vytvorenie procesu obnáša na pozadí je nadrámec tohoto školenia a dá sa dohľadať v [[http://os-book.com/OS10/index.html|literatúre]]. |
| |
| === Kernel a jeho procesy === | Vytvorme si teda nejaký proces, napr. príkazom ''ping'': |
| Na začiatku sme si povedali, že všetky procesy vznikajú kopírovaním existujúcich procesov a že rodičom všetkých procesov je proces s PID 1. Toto platí pre všetky užívateľské procesy, avšak situácia pre kernel je mierne odlišná. Kernel totiž pre svoje potreby vytvára ďalšie procesy, ktoré sa označujú ako služby a ich vytvorenie prebieha inak než u užívateľských procesov, preto ani nepodliehajú stromovej hierarchii, a teda nemajú spoločného predka. | |
| | <code>$ ping mojefedora.cz</code> |
| | |
| | Program //ping// vznikol vytvorením kópie //shellu//, v ktorom sme ho spustili. A keďže proces musí mať nejaký PID, tak to overme jednoducho príkazom ''pgrep'' v druhom terminále: |
| | |
| | <code> |
| | $ pgrep ping |
| | 2633 |
| | </code> |
| | |
| | V tejto kapitole sme spomenuli, že všetky procesy vytvárajú stromovú hierarchiu s reláciou **rodič-potomok**. Teraz overme, že //shell//, v ktorom sme //ping// spustili je skutočne jeho rodičom. V našom druhom terminále spustime príkaz ''pstree'' a z celého výstupu vyselektujme iba //ping// za použitia [[skoleni:zaklady_prikazove_radky#roury_pipe| '|' (pipe)]]: |
| | |
| | <code> |
| | $ pstree -p | grep ping |
| | |-gnome-terminal-(2038)-+-bash(2153)---ping(2633) |
| | </code> |
| | |
| | Vidíme, že náš //ping// s **PID == 2633** vznikol z nejakého //shellu// (PID == 2153), ktorý zase vznikol ako potomok programu //gnome-terminal// (PID == 2038). Príkaz ''pstree'' zobrazí úplne všetky procesy daného užívateľa (//školení//) v stromčeku. Ako cvičenie si spustite ''pstree'' samostatne bez parametrov a uvidíte, že všetky procesy majú spoločný koreň proces **//systemd(1)//**. |
| | |
| | |
| |
| === Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === |
| * ''fork'' (2) | * ''pgrep'' (1) |
| * ''clone'' (2) | * ''pstree'' (1) |
| * ''execve'' (2) | ==== Komunikácia/Interakcia s procesmi ==== |
| ==== Komunikácia ==== | |
| | === Úvod === |
| | Komunikáciu v kontexte procesov všeobecne označujeme pojmom **medziprocesová komunikácia** (angl. //inter-process communication |
| | - IPC//) a môže prebiehať na rôznych úrovniach: |
| | * súbory |
| | * signály |
| | * správy (angl. //message passing//) |
| | * sokety |
| | * rúry (angl. //pipe//) |
| | * zdieľaná pamäť (angl. //shared memory//) |
| | * iné |
| | |
| | Pre potreby systémovej administrácie sa obmedzíme na **signály**, čo je špecifický druh komunikácie systémovými správami, ktoré neslúžia na prenos dát, ale naopak slúžia na kontrolu (prípadne synchronizáciu) jednotlivých procesov. |
| | |
| | Taká kontrola bude pravdepodobne najčastejšie spočívať v ukončení procesu, ale vo všeobecnosti plnia signály oznamovaciu funkciu pre daný proces, napr. proces sa pokúsil o neoprávnenú operáciu, nastala zmena vonkajšieho okolia (odpojenie kontrolného terminálu), vynútenie nejakej akcie alebo zmeny správania procesu. Predtým než si začneme signály skúšať je nevyhnutné o nich vedieť zopár faktov. Ku každému signálu sa viaže nejaká predvolená akcia - **obsluha** - ktorá sa vykoná akonáhle nejakému procesu signál pošleme. Tu nám pomôže manuálová stránka ''signal (7)'', kde sa dozvieme, že predvolená obsluha väčšiny signálov je ukončenie procesu. Nie vždy nám bude takáto predvolená akcia postačovať, napr. by aplikácia chcela umožniť znovunačítanie svojej konfigurácie ako akciu na signál (**SIGUSR1**). Interne si potom aplikácia zaregistruje obsluhu daného signálu, konkrétny signál si "odchytí" a obslúži sama. Naopak, väčšina aplikácií nebude chcieť obsluhovať všetky signály, len preto, aby predišli tomu, že by ich takmer každý signál ukončil, a preto aplikácie môžu signály ignorovať alebo zablokovať. Ak by sme ale mohli ignorovať úplne všetky signály, stratili by sme tak možnosť nežiadúci program násilne ukončiť. Z tohto dôvodu sa signály **SIGKILL** a **SIGSTOP** nedajú odchytiť, ignorovať a ani zablokovať, a o obsluhu (ukončenie alebo zastavenie) sa postará vždy kernel. |
| | |
| | |
| | === Posielanie signálov procesom === |
| | Samotné signály potom posielame procesom pomocou príkazu ''kill''. Hoci názov by mohol napovedať, že pôjde iba o "vraždenie" procesov, nie je tomu tak a my si ukážeme prácu aj s inými POSIX signálmi, konkrétne sa budeme venovať nasledovným: |
| | * **SIGTERM** - nenásilné ukončenie programu |
| | * **SIGKILL** - násilné ukončenie programu |
| | * **SIGINT** - prerušenie z klávesnice (predvolená akcia je ukončenie) |
| | * **SIGUSR1** - užívateľský signál (angl. //user-defined signal//, vyvolá nejakú užívateľskú akciu) |
| | * **SIGSTOP** - zastavenie procesu (proces existuje, ale nebeží) |
| | * **SIGCONT** - pokračovanie procesu zastaveného SIGSTOP (!pozor, proces bude pokračovať na pozadí) |
| | * **SIGHUP** - signalizácia odpojenia kontrolného terminálu |
| | |
| | Syntax príkazu je veľmi jednoduchá: |
| | |
| | <code> |
| | ]$ kill [-signal] <PID> |
| | </code> |
| | |
| | ===SIGTERM, SIGKILL, a SIGINT=== |
| | |
| | Pokiaľ nešpecifikujeme žiaden signál, pošle sa signál SIGTERM, na ktorý proces bežne reaguje tak, že zastaví činnosť, odstráni dočasné zdroje (napr. súbory, ak nejaké vytvoril) a skončí. To, že proces na tento signál po sebe "poupratuje" je práve tým, že SIGTERM sa dá odchytiť a obslúžiť v aplikácii a preto je dobrým zvykom túto obsluhu v aplikácii zabezpečiť, v opačnom prípade sa SIGTERM a SIGKILL budú **správať rovnako**. |
| | |
| | Skúsme si teda najprv SIGTERM a SIGKILL. Spustime ''ping'' v terminále a v druhom mu pošleme SIGTERM. |
| | <code> |
| | # Terminal 1 |
| | $ ping |
| | |
| | # Terminal 2 |
| | $ pkill ping |
| | </code> |
| | |
| | Proces ''ping'' podľa očakávania skončí (''pkill'' užitočná je nadstavba ''kill'', ktorá nám umožňuje špecifikovať proces menom a narozdiel od PID). Už sme si povedali o vzťahu rodič-potomok, tak pošlime SIGTERM shellu, ktorý je rodičom nášho procesu ping. |
| | |
| | <code> |
| | # Terminal 1 |
| | $ ping |
| | |
| | # Terminal 2 |
| | $ pstree -p | grep ping |
| | |-bash(28628)---ping(29006) |
| | $ kill 28628 |
| | </code> |
| | |
| | Očakávaný výsledok je, že sa nestalo vôbec nič, pretože shell, ktorý beží ''ping'' na popredí zablokoval obsluhu takmer všetkých signálov, ktorých mohol. Skúsme teda tento shell odstreliť násilne |
| | |
| | <code> |
| | $ kill -SIGKILL 28628 |
| | </code> |
| | |
| | Tentokrát by mal terminál a shell, v ktorom ping bežal, skončiť. Posledný z trojice je SIGINT, s ktorým sme sa už stretli v [[skoleni:zaklady_prikazove_radky#prompt|predchádzajúcej lekcii]]. Posielať SIGTERM alebo SIGKILL procesu na popredí z iného terminálu je trochu nemotorné, a preto máme klávesovú skratku //Ctrl+C//, ktorá sa v kontexte signálov preloží do SIGINT, ktorého predvolenou akciou je taktiež ukončenie. |
| | |
| | ===SIGUSR<X>=== |
| | SIGUSR<X> je dvojica užívateľských signálov SIGUSR1 a SIGUSR2 (najčastejšie však SIGUSR1), ktoré by mali slúžiť na to, že užívateľ nimi dokáže vynútiť určitú akciu, ktorá môže viesť aj ku zmene správania aplikácie. Typicky by nám aplikácia týmto spôsobom umožnila znovu načítať svoju konfiguráciu za behu bez potreby jej ukončenia, a tým pozmeniť svoje správanie. My si ukážeme iný zaujímavý a jednoduchší príklad efektu tohto signálu. Použijeme k tomu príkaz ''dd'', ktorý kopíruje data zo zdroja (parameter ''if='') do cieľa (parameter ''of=''). |
| | |
| | <code> |
| | # ak nepouzijem ziadne parametre, tak prikaz bude kopirovat 0 do /dev/null (tzv.sink) donekonecna |
| | $ dd if=/dev/zero of=/dev/null |
| | </code> |
| | |
| | My by sme ale radi vedeli, koľko dát sme takto už nakopírovali, pretože program nám v základnej konfigurácii neposkytuje žiadne štatistiky. Program ''dd'' však dokumentuje, že na SIGUSR1 nám štatistiku vráti. |
| | |
| | <code> |
| | $ dd if=/dev/zero of=/dev/null & |
| | [1] 30372 |
| | |
| | # vyziadajme si statistiku |
| | $ kill -SIGUSR1 30372 |
| | 37224676+0 records in |
| | 37224675+0 records out |
| | 19059033600 bytes (19 GB, 18 GiB) copied, 32.4629 s, 587 MB/s |
| | </code> |
| | |
| | ===SIGSTOP a SIGCONT=== |
| | SIGSTOP je (ako názov napovedá) veľmi jednoznačný, proces, ktorý signál dostane je pozastavený - **neskončil**, ale ani nebeží, systém o ňom stále vie a na signál SIGCONT bude daný proces pokračovať odtiaľ kde bol pozastavený. S týmto signálom ste sa už pravdepodobne stretli, ak ste sa pokúsili spustiť na pozadí program, ktorý očakáva nejaký vstup. |
| | |
| | <code> |
| | $ cat & |
| | [1] 31827 |
| | |
| | [1]+ Stopped cat |
| | </code> |
| | |
| | Náš príkaz ''cat'' bol ihneď po spustení na pozadí pozastavený (//Stopped//). Dôvod, prečo sa tak stalo je, že proces sa pokúsil prečítať zo ''stdin'', ktorý však neukazuje na žiadny terminál, práve preto, že proces má bežať na pozadí. Systém to vyhodnotil tak, že proces zastavil, a učinil tak signálom SIGSTOP. Úplne ekvivalentne si môžeme ''cat'' spustiť na popredí a zastaviť ho explicitne. Následne sa pokúsime proces znovu obnoviť signálom SIGCONT. |
| | |
| | <code> |
| | # Terminal 1 |
| | $ cat |
| | |
| | # Terminal 2 |
| | $ kill -SIGSTOP `pgrep cat` |
| | |
| | # Terminal 1 |
| | [1]+ Stopped cat |
| | |
| | # Terminal 2 |
| | # obnovme process cat |
| | $ kill -SIGCONT `pgrep cat` |
| | |
| | # Terminal 1 |
| | [1]+ Stopped cat |
| | </code> |
| | |
| | Náš proces ''cat'' bol okamžite po obnovení znovu pozastavený, prečo je tomu tak? Signál SIGSTOP okrem iného odpojil ''stdin'' pre daný proces a keďže ''cat'' očakáva vstup, ktorý nemá odkiaľ čítať, tak bol automaticky pozastavený, rovnako ako keby sme ho spustili na pozadí. Ako cvičenie si SIGSTOP a SIGCONT skúste na programoch, ktoré vstup nevyžadujú. |
| | |
| | ===SIGHUP=== |
| | SIGHUP je signál, ktorý proces dostane v prípade, ak bol jeho kontrolný terminál alebo kontrolný proces odpojený. V praxi to znamená asi toľko, že všetky programy, ktoré z daného terminálu spustím (na popredí či na pozadí) skončia v momente keď okno terminálu zavrieme. Táto reťazová reakcia je špecifická pre UNIX shell, ktorý SIGHUP odchytí a všetkým procesom, ktorých je tento shell rodičom SIGHUP prepošle. My by sme ale radi niektoré procesy bežiace na pozadí radi pred SIGHUP zachránili, urobíme to jednoducho pomocou príkazu ''nohup'': |
| |
| Naopak, keď chceme proces //zastaviť// (//zrušiť//), môžeme jednoducho použiť príkaz ''kill'': | |
| <code> | <code> |
| ]$ kill <PID> | $ nohup ping mojefedora.cz & |
| | [1] 588 |
| | nohup: ignoring input and appending output to 'nohup.out' |
| </code> | </code> |
| Príkaz //kill// takto vlastne pošle terminačný //signál// (''SIG_TERM == 15''), na ktorý proces bežne reaguje tak, že zastaví činnosť a skončí (pamäť uvoľní kernel). | |
| |
| Všeobecne sa s procesmi bežne komunikuje prostredníctvom **signálov**. | Ak by teraz nadradený shell dostal SIGHUP (zavrieme okno terminálu), náš proces bude stále v systéme bežať, vyskúšajte! |
| Príkazom //kill// môžeme poslať v podstate aj ktorýkoľvek iný signál definovaný podľa **POSIX**. | |
| |
| === Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === |
| * ''kill'' (1) | * ''kill'' (1) |
| | * ''pkill'' (1) |
| * ''signal'' (7) | * ''signal'' (7) |
| |
| ==== Informácie a vlastnosti ==== | ====Monitorovanie procesov==== |
| Z užívateľského prostredia (//user-space//) sa najbežnejšie získavajú informácie o existújucich procesoch pomocou príkazov: ''ps'' a ''top''. | V predchádzajúcich sekciách sme načrtli príkaz ''pstree'', aby sme získali usporiadanie užívateľských procesov v systéme. Predtým, než sa začneme zaoberať monitorovaním procesov, ukážeme si ako získať zoznam všetkých procesov v systéme bez nutnosti vykresľovania ich vzájomných vzťahov, ako sme to videli pri ''pstree''. K tomu slúži príkaz ''ps''. |
| |
| === Príkaz ps: === | === Príkaz ps: === |
| //Pozn.:// Procesy v hranatých zátvorkách ''[]'' sú systémové procesy (tzv. //kernel-threads//) | //Pozn.:// Procesy v hranatých zátvorkách ''[]'' sú systémové procesy (tzv. //kernel-threads//) |
| |
| * ''ps f'' | **Pozor:** Je rozdiel medzi prepínačmi s pomlčkou ''-'' a bez, napr. ''ps -aux'' (UNIX syntax) a ''ps aux'' (stará BSD syntax), preto odporúčame adoptovať novšiu UNIX syntax, napr. ekvivalent ''ps aux'' by v UNIX syntaxi vyzeral ''ps -eF'' (niektoré stĺpčeky sa budú mierne odlišovať). |
| * Zobrazí stromovú štruktúru (prípadne existuje aj ''pstree'') | |
| <code> | |
| ]$ ps f | |
| 18653 pts/1 Ss 0:00 bash | |
| 10155 pts/1 R+ 0:00 \_ ps f | |
| 6289 tty2 Sl+ 0:01 \_ /usr/libexec/gnome-session-binary | |
| 6600 tty2 Sl+ 140:05 \_ /usr/bin/gnome-shell | |
| 7066 tty2 Sl+ 28:35 | \_ /usr/bin/Xwayland :0 -rootless -terminate -core -listen 4 -listen | |
| 7586 tty2 Sl 0:06 | \_ ibus-daemon --xim --panel disable | |
| 7590 tty2 Sl 0:00 | | \_ /usr/libexec/ibus-dconf | |
| 7766 tty2 Sl 0:00 | | \_ /usr/libexec/ibus-engine-simple | |
| 8337 tty2 Sl+ 155:42 | \_ /usr/lib64/firefox/firefox | |
| ...[ atď ]... | |
| </code> | |
| | |
| **Pozor:** Je rozdiel medzi prepínačmi s pomlčkou ''-'' a bez, napr. ''ps -aux'' a ''ps aux''! | |
| |
| === Príkaz top: === | === Príkaz top: === |
| |
| Príkaz ''top'' sa v základe spustí vo svojom //interaktívnom móde//, v ktorom periodicky obnovuje zobrazované dáta v reálnom čase.\\ | Príkaz ''ps'' nám poskytuje obrovské množstvo informácií o procesoch, avšak má jeden zásadný problém - ''ps'' nevypisuje štatistiky v reálnom čase, čo nás ako administrátorov zaujíma najviac. Práve preto existuje príkaz ''top'', ktorý periodicky obnovuje zobrazované dáta v reálnom čase. Existuje mnoho možností, ako upraviť //ktoré// informácie ''top'' zobrazuje, avšak my si ukážeme iba základné zobrazenie: |
| Existuje mnoho možností, ako upraviť //ktoré// informácie ''top'' zobrazuje, avšak my si ukážeme iba základné zobrazenie: | |
| <code> | <code> |
| ]$ top | ]$ top |
| </code> | </code> |
| |
| Ako si môžete všimnúť, okrem informácií o procesoch, zobrazuje aj všelijaké iné informácie, ako napríklad //záťaž systému// (''load average''), //stav pamäte//, //využitie procesorov// a ďalšie. | Okrem informácií o procesoch nám ''top'' v "hlavičke" zobrazuje aj ďalšie iné zaujímavé informácie: |
| |
| Vysvetlenia jednotlivých údajov: | **Riadok 1 - uptime a load average** |
| * ''S'' - //State// - Stav procesu | * aktuálny čas a koľko času ubehlo od posledného štartu systému (6 dní). |
| * **R** - //runnable// - Pripravený / Bežiaci | * počet aktívnych užívateľov v systéme - koľko sedení (angl. //sessions//) existuje, dá sa overiť príkazom ''who'' (u nás 1) |
| * **S** - //interruptible sleep// - Spiaci | * priemerná záťaž systému (angl. //load average//) za posledných 1 / 5 / 15 minút |
| * **D** - //uninterruptible sleep// - Čakajúci (väčšinou na dokončenie I/O) | * záťaž je vyjadrená vždy relatívne voči jednoprocesorovému systému, t.j. záťaž **1.0** na jednojadrovom CPU je plné vyťaženie, zatiaľ čo na 2 jadrách je to iba **50%** záťaž! |
| * **Z** - //zombie// - Mŕtvy / Dokončený | |
| * **T** - //stopped / parked// - Zastavený | |
| |
| * ''Load average'' - Záťaž systému | **Riadok 2 - informácie o procesoch (úlohách)** |
| * Počet bežiacich ''R'' a čakajúcich ''D'' procesov. | * celkovo 313 procesov (úloh), 2 aktuálne bežia, 246 sú v spánkovom režime, žiadne procesy nie sú pozastavené ani zombie (viď __Stavy procesu__ nižšie) |
| * Priemer počítaný za posledných 1 / 5 / 15 sekúnd. | |
| * Treba interpretovať s ohľadom ku počtu aktívnych procesorov (CPU) | |
| |
| * ''Memory'' - Údaje o použití pamäte | **Riadok 3 - %CPU - percentuálne vyjadrenie koľko procesorového času využívajú rôzne procesy** |
| | * **us** - čas strávený behom užívateľských procesov bez priority |
| | * **sy** - čas strávený behom systémových procesov |
| | * **ni** - čas strávený behom už. procesov s prioritou (viď Niceness) |
| | * zvyšok je čas strávený rôznymi druhmi prerušenia, obsluhou a systémovými volaniami (viď manuálovú stránku ''top'') |
| | |
| | **Záhlavie procesov**: |
| | * ''PR'' a ''NI'' - //priority//, //nice value// |
| | * Tieto stĺpce ukazujú priority daného procesu, prípadne jeho //“niceness”// hodnotu |
| | |
| | * ''S'' - //State// - Stav procesu |
| | * **R** - //runnable// - Pripravený / Bežiaci |
| | * **S** - //interruptible sleep// - Spiaci |
| | * **D** - //uninterruptible sleep// - Čakajúci (väčšinou na dokončenie I/O) |
| | * **Z** - //zombie// - Mŕtvy / Dokončený |
| | * **T** - //stopped / parked// - Zastavený |
| | //Pozn.:// V systémoch UNIX je dobrým zvykom, aby rodičovské procesy čakali na ukončenie svojich potomkov, ak sa tak nestane, tak vznikajú tzv. //zombie// procesy - to sú také procesy, ktoré síce ukončili činnosť, no ich rodičovský proces nepotvrdil či neakceptoval ich ukončenie, a preto zostávajú uvedené v tabuľke procesov a zostanú v nej dovtedy, kým ich ukončenie niekto neprijme (ak by rodičovský proces skončil, prevezme ich automaticky //init// a ihneď prijme všetky ukončené procesy). Zombie procesy síce nespotrebovávajú výpočetné zdroje, ale blokujú dostupný PID, ak je v systéme príliš veľa zombie procesov, skonzumujú všetky možné PIDy a nebude možné vytvoriť nové procesy. |
| | |
| | * ''Memory'' - Údaje o použití pamäte |
| * **VIRT** - //virtual memory space (process block)// | * **VIRT** - //virtual memory space (process block)// |
| * Veškerá pamäť, ktorú má process k dispozícii (zásobník, halda, exekucný kód, atď.). | * Všetka pamäť, ktorú má process k dispozícii (zásobník, halda, exekucný kód, atď.). |
| * **RES/RSS** - //resident set size// | * **RES/RSS** - //resident set size// |
| * Časť (podmnožina) VIRT, ktorá je načítaná v RAM | * Časť (podmnožina) VIRT, ktorá je načítaná v RAM |
| * Zvyšok može byť na disku (//swap//) alebo SHR patriace inému procesu. | * Zvyšok može byť na disku (//swap//) alebo SHR patriace inému procesu. |
| * **SHR** - //shared memory// | * **SHR** - //shared memory// |
| * Časť, ktorá patrí tomuto procesu a je zároveň zdielaná. | * Časť, ktorá patrí tomuto procesu a je zároveň zdieľaná. |
| * **%MEM** | * **%MEM** |
| * Koľko percent z celkovej dostupnej pamäte proces používa (RES / RAM) | * Koľko percent z celkovej dostupnej pamäte proces používa (RES / RAM) |
| |
| * ''%CPU'' | Vďaka tomu, že ''top'' je interaktívny, tak nám umožňuje priamo s procesmi interagovať, napr. im posielať signály. Skúsme nasimulovať situáciu, kedy nám systém vyťažuje nejaký nežiadúci proces a my to chceme detekovať a proces odstrániť. K tomu budeme potrebovať balíček **stress**, ktorý dokáže simulovať vyťaženie rôznych aspektov systému. |
| * Percento, koľko procesorového času tento //PID// využíva. (*) | |
| * Toto percento sa daľej delí na: | |
| * %usr - užívateľské prostredie (//user-space//) | |
| * %sys - systémové prostredie (//kernel-space//) - systémové volania, obsluha prerušení, správa pamäte | |
| | |
| * ''PR'' a ''NI'' - //priority//, //nice value// | |
| * Tieto stĺpce ukazujú priority daného procesu, prípadne jeho //“nice”// hodnotu | |
| * (O rôznych prioritách sa dočítate nižšie) | |
| |
| (*) //Poznámnka:// Procesy môžu vtvárať tzv. //vlákna// (//threads//), napríklad pomocou ''clone()'', ktoré môžu zdielať rovnaký PID. V bežnom prípade rôzne vlákna bežia na rôznych procesoroch, takže sa može stať, že %CPU presiahne 100%. V jednoduchosti je to súčet času, ktorý spotrebovali vlákna s rovnakým PID na všetkých procesoroch, kde bežali. | |
| |
| === Manuálové stránky === | |
| * ''ps'' (1) | |
| * ''top'' (1) | |
| |
| Všimnite si, že aj ''ps'' aj ''top'' poskytujú v podstate rovnaké informácie, akurát v rôznych formátoch s roznymi prepinačmi. | |
| Totiž vačšinu dát oboje získavajú z rozhranií, ktoré poskytujú tieto informácie priamo z kernelu (spomínaný ''task_struct''). | |
| Jedným z týchto rozhraní sú napríklad súbory v ''/proc/<PID>/'': | |
| <code> | <code> |
| ]$ ls /proc/9629/ (PID 9629 bol vtedy môj //bash//) | $ sudo dnf install -y stress |
| attr coredump_filter gid_map mem oom_adj sched stat uid_map | $ stress --cpu 1 |
| autogroup cpuset io mountinfo oom_score schedstat statm wchan | stress: info: [22255] dispatching hogs: 1 cpu, 0 io, 0 vm, 0 hdd |
| auxv cwd latency mounts oom_score_adj sessionid status | |
| cgroup environ limits mountstats pagemap setgroups syscall | |
| clear_refs exe loginuid net personality smaps task | |
| cmdline fd map_files ns projid_map smaps_rollup timers | |
| comm fdinfo maps numa_maps root stack timerslack_ns | |
| </code> | </code> |
| Nájdete tu napríklad ''sched'', ''stat'', ''maps'', ''io'', ''stack'', ''smaps[-rollup]'' a mnoho ďalších (dokonca aj ''personality'' :-)).\\ | |
| Niektoré sú prezentované docela čitateľne: | |
| <code> | <code> |
| ]$ cat /proc/9629/smaps_rollup | $ top |
| 56372e85a000-ffffffffff601000 ---p 00000000 00:00 0 [rollup] | |
| Rss: 5848 kB | top - 22:58:25 up 12 days, 16:47, 1 user, load average: 0.94, 0.85, 0.73 |
| Pss: 3082 kB | ... |
| Shared_Clean: 3308 kB | PID USER PR NI VIRT RES SHR S %CPU %MEM TIME+ COMMAND |
| Shared_Dirty: 0 kB | 22359 skoleni+ 20 0 3880 100 0 R 99.7 0.0 0:32.49 stress |
| Private_Clean: 48 kB | ... |
| Private_Dirty: 2492 kB | |
| Referenced: 5848 kB | |
| Anonymous: 2492 kB | |
| LazyFree: 0 kB | |
| AnonHugePages: 0 kB | |
| ShmemPmdMapped: 0 kB | |
| Shared_Hugetlb: 0 kB | |
| Private_Hugetlb: 0 kB | |
| Swap: 0 kB | |
| SwapPss: 0 kB | |
| Locked: 0 kB | |
| </code> | </code> |
| Iné sú však predané v neupravenom (tzv. //raw//) stave: | |
| | Vidíme, že náš nežiadúci proces konzumuje takmer 100% procesorového času, vráťme sa k interaktívnemu ''top'' a postupujme nasledovne: |
| <code> | <code> |
| ]$ cat /proc/9629/stat | # stlacme 'k', top sa nás spýta, ktorému procesu budeme posielať signál |
| 9629 (bash) S 8689 9629 9629 34817 9821 4210688 3851 10920 0 0 5 2 5 12 20 0 1 0 28352 127361024 1462 18446744073709551615 94795003699200 94795004761576 140737358851088 0 0 0 65536 3670020 1266777851 1 0 0 17 2 0 0 0 0 0 94795006860656 94795006907748 94795031584768 140737358858602 140737358858607 140737358858607 140737358860270 0 | ... |
| </code> | MiB Swap: 0.0 total, 0.0 free, 0.0 used. 8069.7 avail Mem |
| | PID to signal/kill [default pid = 22359] |
| | ... |
| |
| ==== Monitorovanie ==== | # Enter |
| | # zvolme signal, my volime nasilnu cestu - sigkill |
| | ... |
| | Send pid 22359 signal [15/sigterm] sigkill |
| | ... |
| |
| V prípade, keď chcete niektorý proces (alebo skupinu procesov monitorovať), asi tušíte, že najideálnejsie by bolo sledovať práve dáta z ''/proc/PID/''.\\ | # overme, ze proces 'stress' naozaj skoncil |
| K tomu existuje program ''pidstat'', ktorý podla zadanej periódy a prepínačov pravideľne vypisuje štatistiky: | $ pgrep stress |
| <code> | $ |
| ]$ pidstat -r -p 9629 1 | |
| Linux 4.17.7-100.fc27.x86_64 (dhcp-26-154.brq.redhat.com) 10/07/2018 _x86_64_ (4 CPU) | |
| | |
| 09:09:11 PM UID PID minflt/s majflt/s VSZ RSS %MEM Command | |
| 09:09:12 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| 09:09:13 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| 09:09:14 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| 09:09:15 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| 09:09:16 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| 09:09:17 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 5876 0.05 bash | |
| ^C | |
| </code> | </code> |
| //Pozn.:// Legendy ku jednotlivým stĺpcom sú popísané u každého prepínača v manuálových stránkach. | |
| |
| === Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === |
| | * ''ps'' (1) |
| | * ''top'' (1) |
| |
| * ''pidstat'' (1) | ====Pokročilé nástroje monitorovania==== |
| | ===Nástroj htop=== |
| | Hoci je ''top'' súčasťou základnej inštalácie, v praxi sa pravdepodobne najčastejšie stretneme s používaním nadstavby ''htop'', ktorý má prijateľnejšie konfigurovateľné rozhranie v **ncurses**, ktoré nám interakciu značne uľahčuje, napr. máme možnosť sa pohybovať šípkami a selektovať tak procesy (je potrebné doinštalovať balíček **htop**). |
| |
| | {{:skoleni:htop.png?direct&400|}} |
| |
| ==== Pokročilé nastavenia ==== | ===Nástroj glances=== |
| | ''glances'' je multiplatformový ultimátny nástroj pre systémových administrátorov, ktorý združuje všetky dôležité informácie o systéme (I/O, sieťový traffic, vyťaženie CPU a MEM, stav súborového systému) kombinovanom s výstupom ''top'' v prehľadnom kompaktnom rozložení (je potrebný balíček **glances**). |
| |
| === Priority a plánovanie === | {{:skoleni:glances.png?direct&400|}} |
| |
| Vyššie ste mohli vidieť, že každý proces má svoju prioritu. Linux poskytuje 3 typy plánovačov (**//scheduler//**), každý s vlastním rozsahom priorít.\\ | ===Iné nástroje=== |
| Okrem priorít, poskytujú plánovače aj niekoľko rôznych plánovacích //tried// / //algoritmov//: | * ''atop'' |
| | * rozšírenie ''htop'', poskytuje prakticky rovnaké informácie ako ''glances'' v tradičnej "terminálovej" podobe |
| | * ''nmon'' |
| | * komplexný monitoring v rozhraní ncurses, jednotlivé aspekty systému sa dajú vypínať a zapínať podľa potreby, výstup je v podobe grafov |
| | * ''nethogs'' |
| | * v podstate ''top'' pre sieťovú komunikáciu, ak sa vyskytne náhly a nečakaný nárast v sieťovej komunikácii, ''nethogs'' je ten správny program na analyzovanie, ktorý proces je za to zodpovedný |
| |
| * ''CFS'' - //completely fair scheduler// - Férový plánovač | ==== Priorita a "niceness" ==== |
| * Priorita vždy 0. | V predchádzajúcich sekciách boli spomenuté termíny ako //priorita// a //niceness//. Aby sme im porozumeli je nutné si najprv povedať niečo o plánovaní procesov. |
| * Použiva 40 tzv. //"nice"// hodnotu s rozptylom [-20 .. 19]. | |
| * Cím //nižšia// hodnota (-20), tým //častejšie// je proces naplánovaný pre exekúciu. | |
| * Poskytuje 3 //triedy//: | |
| * **SCHED_OTHER** - úplne bežná trieda | |
| * **SCHED_IDLE** - bežia **iba** ak nie je žiadny ďalší process, ktorý by mohol | |
| * **SCHED_BATCH** - vhodný pre dávkové alebo dlho-počítajúce processy | |
| |
| * ''RT'' - //real-time// - Prednostný plánovač | === Plánovanie procesov === |
| * Používa 99 priorít v rozsahu [1 .. 99]. | Plánovanie je druh aktivity, ktorá nám dovoľuje multitasking, teda konkurentné vykonávanie viaverých úloh za určité časové obdobie. Plánovač je kus kernel kódu, ktorý mapuje vykonávanie úlohy (angl.//task//, to môže byť proces alebo vlákno, plánovaču je to jedno, vidí iba "úlohu") na dostupné výpočetné zdroje. To akým spôsobom sa procesy plánujú je nadrámec tohto kurzu a vyžaduje značné znalosti o [[http://os-book.com/OS10/index.html|konceptoch OS]]. Dôoležité je vedieť, že Linux nám nastaviť niekoľko typov plánovacích algoritmov (dokonca sa môžu používať rôzne algoritmy sučasne), v mnohých prípadoch budú tieto algoritmy postavené na priorite procesov. |
| * Proces s //vyššou// prioritou je //preferovanejší//. | |
| * Procesy s ''RT'' prioritou sú majoritne uprednostňované pred //"nice"// procesmi | |
| * Poskytuje 2 typy algoritmu: | |
| * **SCHED_FIFO** - proces beží pokiaľ neskončí alebo nejde späť | |
| * **SCHED_RR** - procesy sa striedajú podľa časového kvanta | |
| |
| * ''DL'' - //deadline// - Limitový plánovač | ===Priority=== |
| * Používa špeciálny algoritmus: | Linux rozoznáva 140 priorít v 2 rôznych rozsahoch |
| * **SCHED_DEADLINE** | * [1,99] pre //real-time// procesy (to sú také, ktoré uvoľnia zdroje iba ak sa nájde niekto s vyššou prioritou alebo keď skončia, taktiež majú tvrdé limity, t.j. proces musí dokončiť úlohu v stanovenom časovom okne) |
| * Na základe pridaných informácií o danom procese dokáže plánovať //optimálne//. | * pre //real-time// priority platí: **1 < 99** (hodnoty sú v skutočnosti interne invertované) |
| | * [100,139] - interval pre normálne (//user-space//) procesy, **100 > 139** |
| |
| //Pozn.:// Všimnite si, že ''RT'' procesy majú vždy prirodzene vyššiu prioritu. | **Niceness (NI)** |
| | * hodnota v //user-space//, ktorá sa mapuje na skutočnú PR prioritu v kerneli, ktorá sa preloží do daného rozsahu [100,139] |
| | * rozsah [-20,19] - čím menšie číslo, tým väčšia priorita procesu (štandardne však 0) |
| | * NI slúži len ako váha pre plánovač, aby určil skutočnú prioritu PR |
| | * na výpočet skutočnej priority sa používa vzťah: |
| | <code>PR = 20 + NI</code> |
| |
| Hodnoty //"nice"// sa dajú špecifikovať pri spustení programu príkazom ''nice'' alebo zmeniť existujúcim procesom príkazom ''renice'': | My sa teraz zamierame na to, ako hodnoty //"nice"// nastaviť. Slúži k tomu dvojica príkazov ''nice'' a ''renice'', ktoré nastavujú prioritu novým, resp. menia prioritu bežiacim procesom. |
| | |
| | Spustime opäť ''dd'' a nastavme rovno //nice// na 5 |
| <code> | <code> |
| ]# renice -5 9629 | $ nice -5 dd if=/dev/zero of=/dev/null & |
| 9629 (process ID) old priority 0, new priority -5 | $ top |
| | 5537 skoleni 25 5 3880 892 824 R 97.3 0.0 0:04.19 dd |
| ]# renice 25 9629 | 1437 skoleni 20 0 3453680 356776 189016 S 1.0 4.4 8:19.49 gnome-shell |
| 9629 (process ID) old priority -5, new priority 19 | ... |
| </code> | </code> |
| |
| //Pozn.:// Všimnite si, že je poreba superužívateľské práva. | Vidíme, že hoci sme spustili ''dd'' s nižšou prioritou, vyťažuje náš systém najviac. V systéme jednoducho nebeží dostatok aktívnych služieb, ktoré by potrebovali konzumovať zdroje. Teraz pridajme náš program stress a pozorujme zmenu: |
| | |
| Plánovací algoritmus sa určuje podľa plánovacej triedy a spolu s prioritami sa nastavujú napíklad príkazom ''chrt'': | |
| <code> | <code> |
| ]# chrt --pid 9629 | $ stress -c 5 -m 3 -i 2 & |
| pid 9629's current scheduling policy: SCHED_OTHER | $ top |
| pid 9629's current scheduling priority: 0 | 11361 skoleni 20 0 3880 100 0 R 42.4 0.0 0:26.08 stress |
| | 11360 skoleni 20 0 266028 73492 268 R 41.7 0.6 0:26.35 stress |
| | 11362 skoleni 20 0 266028 48940 268 R 40.7 0.4 0:27.07 stress |
| | 11356 skoleni 20 0 266028 181468 268 R 40.4 1.5 0:25.71 stress |
| | 11354 skoleni 20 0 3880 100 0 R 36.8 0.0 0:24.80 stress |
| | 11363 skoleni 20 0 3880 100 0 R 35.1 0.0 0:25.97 stress |
| | 11358 skoleni 20 0 3880 100 0 R 28.5 0.0 0:25.37 stress |
| | 5537 skoleni 25 5 215016 892 824 R 14.9 0.0 0:04.53 dd |
| | 1437 skoleni 20 0 3453680 356776 189016 D 14.6 2.9 190:30.40 gnome-shell |
| | </code> |
| |
| ]# chrt --fifo --pid 99 9629 | Stress test nám nám úspešne vyťažuje celý systém. Skúsme niektorým z procesov ''stress'' nastaviť hodnotu //nice// vyššie než má ''dd''. Ideálne použijeme ''htop'', kde sa hodnota //nice// dá zvyšovať klávesou **F8**. Výsledok by mohol vyzerať nasledovne: |
| |
| ]# chrt --pid 9629 | <code> |
| pid 9629's current scheduling policy: SCHED_FIFO | $ top |
| pid 9629's current scheduling priority: 99 | PID USER PR NI VIRT RES SHR S %CPU %MEM TIME+ COMMAND |
| | 11360 skoleni 20 0 266028 64780 268 R 87.4 0.5 3:50.96 stress |
| | 11361 skoleni 20 0 3880 100 0 R 81.5 0.0 3:45.24 stress |
| | 11376 skoleni 25 5 215016 892 824 R 27.2 0.0 1:29.01 dd |
| | 11363 skoleni 27 7 3880 100 0 R 26.8 0.0 2:12.81 stress |
| | 11356 skoleni 26 6 266028 129196 268 R 25.2 1.1 2:25.45 stress |
| </code> | </code> |
| |
| Taktiež dokážeme špecifikovať, aby boli určité procesy plánované len na určitej podmnožine procesorov (tzv. ''smp_affinity'' alebo ''cpu_affinity'').\\ | Program ''dd'' sa teda plánuje častejšie ako niektoré procesy programu ''stress''. Zníženie priority môžeme vyskúšať aj manuálne príkazom ''renice'' |
| Táto vlastnosť sa najjednoduchšie nastavuje príkazom ''taskset'': | |
| <code> | <code> |
| ]# taskset --pid --cpu-list 2,3 9629 | $ renice -n 15 11360 |
| pid 9629's current affinity list: 0-3 | $ top |
| pid 9629's new affinity list: 2,3 | |
| |
| Teraz bude PID 9629 plánovaný iba na logických procesoroch 2 a 3 (CPU) | PID USER PR NI VIRT RES SHR S %CPU %MEM TIME+ COMMAND |
| | 11361 skoleni 20 0 3880 100 0 R 76.8 0.0 5:43.19 stress |
| | 11376 skoleni 25 5 215016 892 824 R 56.6 0.0 2:26.26 dd |
| | 11356 skoleni 26 6 266028 163780 268 R 44.0 1.3 3:15.84 stress |
| | 11363 skoleni 27 7 3880 100 0 R 42.7 0.0 2:54.81 stress |
| | 11360 skoleni 35 15 266028 31516 268 R 19.5 0.3 5:44.80 stress |
| | </code> |
| |
| ]# taskset --pid --cpu-list 0-3 9629 | Čo ak by sme naopak chceli prioritu zvýšiť (napr. pre program ''dd''): |
| pid 9629's current affinity list: 2,3 | <code> |
| pid 9629's new affinity list: 0-3 | $ renice 0 11376 |
| | renice: failed to set priority for 11376: Permission denied |
| </code> | </code> |
| | |
| | Vidíme, že na zvýšenie priority je potreba práva užívateľa **root**. Je to bezpečnostné opatrenie, aby si aplikácie samy nemohli prioritu zvyšovať a ochromiť celý systém. |
| | |
| | //Úloha:// Skúste zvýšiť prioritu procesu s právami roota. |
| |
| === Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === |
| * ''nice'' (1) | * ''nice'' (1) |
| * ''renice'' (1) | * ''renice'' (1) |
| * ''chrt'' (1) | |
| * ''taskset'' (1) | |
| |
| ==== Bonus: Kontrol-grupy (cgroups) ==== | |
| |
| Linux kernel poskytuje administrátorom komplexné rozhranie (tzv. //kontrol-grupy// - //control-groups// - ''cgroups''), prostredníctvom ktorého možu specifikovať rôznorodé vlastnosti pre skupiny procesov. | ===== Služby ===== |
| Okrem všetkého čo je spomenuté vyššie, dokážu aj nastaviť pamäťové limity, obmedziť prístup k zariadeniam, kontrolovať prácu s diskom a iné.\\ | Službou v Linuxe nazývame aplikáciu (proces) alebo súbor aplikácií tvoriacich logický celok, ktoré bežia na pozadí a typicky čakajú na príchodzie požiadavky, ktoré obsluhujú (toto však nie je nutná podmienka). Existujú rôzne subsystémy (príp. softvérové kolekcie) na vytváranie a správu služieb, ale na väčšine dnešných distribúcií túto úlohu plní **systemd**. My sme //systemd// spomenuli ako predka všetkých procesov s **PID == 1**. Okrem kľúčovej úlohy //init// systému, ktorý nainicializuje celý //user-space//, plní systemd zároveň úlohu správcu služieb a systému ako takého. |
| Sú logicky rozdelené podľa rôznych podsystémov, ktorých vlastnosti alebo správanie upravujú: | |
| | ====Systemd units==== |
| | Systemd nespravuje iba služby. Podobne ako plánovač v kerneli pristupuje k procesom a vláknam transparentne a jednotne ich nazýva //tasks//, systemd dokáže spravovať aj sokety, mount pointy, časovače (''systemd.timer'' ako náhrada za ''cron''), targets (target by sa dal v kontexte systemd preložiť ako referenčný bod - //checkpoint// - pre iné služby, uvidíme neskôr), a ďalšie iné entity, ktoré združene nazývame **//units//**.\\ |
| | //Pozn.//: všetky typy **//units//** rozoznáme podľa koncovky (//.service, .mount, .target, .timer//, atď.) |
| | |
| | Vstupnou bránou do správy //systemd// je príkaz ''systemctl'', ktorým má obrovské množstvo zanorených príkazov, ktoré budeme v ďalších ukážkach používať.\\ |
| | |
| | Vypíšme si teda, aké jednotky v systéme vôbec máme. |
| <code> | <code> |
| ]$ ls /sys/fs/cgroup/ | $ systemctl list-units |
| blkio cpuacct cpuset freezer memory net_cls,net_prio perf_event systemd | |
| cpu cpu,cpuacct devices hugetlb net_cls net_prio pids unified | |
| </code> | </code> |
| Detailné vysvetlenie používania tejto technológie si však vyžaduje hlbšie znalosti o jednotlivých podsystémoch a nie je predmetom tohoto školenia. | Príkaz nám vrátil zoznam úplne všetkých jednotiek, o ktorých systemd vie. Keďže my sa venujeme službám, tak pridaním prepínača sa obmedzíme iba na služby |
| |
| Dokumentáciu ''cgroup'' prípadne nájdete priamo u dokumentácie kernelu, napríklad na stránkach ''kernel.org''((https://www.kernel.org/doc/Documentation/ - Dokumentácia Linux kernelu)). | <code> |
| | $ systemctl list-units -t service |
| | UNIT LOAD ACTIVE SUB DESCRIPTION |
| | abrt-journal-core.service loaded active running Creates ABRT problems from coredumpctl messages |
| | ... |
| | upower.service loaded active running Daemon for power management |
| | user-runtime-dir@1000.service loaded active exited /run/user/1000 mount wrapper |
| | user@1000.service loaded active running User Manager for UID 1000 |
| | wpa_supplicant.service loaded active running WPA supplicant |
| |
| ===== Služby ===== | LOAD = Reflects whether the unit definition was properly loaded. |
| | ACTIVE = The high-level unit activation state, i.e. generalization of SUB. |
| | SUB = The low-level unit activation state, values depend on unit type. |
| |
| __Túto časť ešťe pripravujeme.__ | 61 loaded units listed. Pass --all to see loaded but inactive units, too. |
| | To show all installed unit files use 'systemctl list-unit-files'. |
| | </code> |
| |
| V dnešních distribucích se většinou setkáme s [[https://en.wikipedia.org/wiki/Systemd|systemd]], které se spouští při bootu se systémem a spouští systémové služby. | Ako nám povedala nápoveda na konci, zoznam obsahuje iba aktívne služby, pre vypísanie úplne všetkých služieb by sme museli pridať parameter ''--all'' (Vyskúšajte!). Ku každej službe prislúcha konfiguračný súbor v súborovom systéme, pre ich výpis by sme použili vnorený príkaz ''list-unit-files'', ktorý ponúka kompaktnejší výstup. |
| |
| (**...maybe TODO...** víc technicky rozepsat podle [[http://freedesktop.org/wiki/Software/systemd|freedesktop.org/wiki/Software/systemd]]) | <code> |
| | $ systemctl list-unit-files -t service |
| |
| (*TODO* jednotky možná nebudou nejlepší překlad) | UNIT FILE STATE |
| | abrt-ccpp.service disabled |
| | abrt-journal-core.service enabled |
| | abrt-oops.service enabled |
| | abrt-pstoreoops.service disabled |
| | abrt-vmcore.service enabled |
| | ... |
| | </code> |
| |
| Hlavní příkaz pro správu systemd je ''systemctl'' (1). | Vďaka týmto 2 veľmi podobným príkazom môžeme pozorovať základné vlastnosti každej služby, ktoré nám hovoria niečo o ich stave: |
| | * **loaded** - konfiguračný súbor služby bol vporiadku načítaný |
| | * **active** - tzv.//high-level// aktivačný stav, generalizácia **sub**, pokiaľ služba neskončila s chybou, tak je vnímaná ako //active// |
| | * **sub** - tzv. //low-level// aktivačný stav, popisuje, či aplikácia reálne beží, skončila úspešne alebo s chybou |
| | * **enabled** - značí, že služba má bežať po štarte systému |
| | * **disabled** - značí, že služba nemá bežať po štarte systému, beží teda na vyžiadanie |
| | |
| | Keď už sme si povedali, v akých stavoch sa služby môžu nachádzať, zobrazme si stav a bližšie informácie o konkrétnej službe (**sshd**) v danom momente. K tomu slúži vnorený príkaz ''status'' |
| |
| Zobrazí stav systému: | |
| <code> | <code> |
| systemctl status | systemctl status sshd |
| | ● sshd.service - OpenSSH server daemon |
| | Loaded: loaded (/usr/lib/systemd/system/sshd.service; enabled; vendor preset: disabled) |
| | Active: active (running) since Sun 2019-04-21 19:14:04 CEST; 44min ago |
| | Docs: man:sshd(8) |
| | man:sshd_config(5) |
| | Main PID: 819 (sshd) |
| | Tasks: 1 (limit: 4915) |
| | Memory: 2.2M |
| | CGroup: /system.slice/sshd.service |
| | └─819 /usr/sbin/sshd -D -oCiphers=aes256-gcm@openssh.com,chacha20-poly1305@openssh.com,aes256-ctr,aes256-cbc,... |
| | Apr 21 19:14:04 skoleni systemd[1]: Starting OpenSSH server daemon... |
| | Apr 21 19:14:04 skoleni sshd[819]: Server listening on 0.0.0.0 port 22. |
| | Apr 21 19:14:04 skoleni sshd[819]: Server listening on :: port 22. |
| | Apr 21 19:14:04 skoleni systemd[1]: Started OpenSSH server daemon. |
| </code> | </code> |
| |
| Vypíše běžící jednotky: | Z výstupu okrem iného vidíme, že služba ''sshd'' je nastavená ako //enabled//, a teda sa má spustiť po štarte systému. Skúsme teraz naštartovať nejakú službu explicitne. Na našich strojoch by mohla byť dobrým príkladom služba **httpd** (webový server), ktorý ani nebeží a ani nemá bežať po štarte systému, poďme to zmeniť. Službu štartujeme príkazom ''start'' |
| <code> | <code> |
| systemctl | (root)$ systemctl start httpd |
| | $ systemctl status httpd |
| | ● httpd.service - The Apache HTTP Server |
| | Loaded: loaded (/usr/lib/systemd/system/httpd.service; disabled; vendor preset: disabled) |
| | Active: active (running) since Sun 2019-04-21 20:01:09 CEST; 3s ago |
| </code> | </code> |
| nebo: | |
| | Apache server síce beží, ale po reštarte už bežať nebude, je potrebné službu povoliť (//enable//). |
| <code> | <code> |
| systemctl list-units | (root)$ systemctl enable httpd |
| | |
| | # overte, ze httpd bezi po restarte |
| | $ systemctl status httpd |
| </code> | </code> |
| |
| Vypíše pouze selhané jednotky: | //Pozn.//: My sme si ukázali, ako naštartovať a povoliť službu v 2 krokoch, v praxi sa obe operácie dajú spraviť v 1 kroku za použitia ''systemctl enable --now <service>''. |
| | |
| | Analogicky by sa použili opačné operácie: |
| | * ''systemctl stop <service>'' - zastaví bežiacu službu |
| | * ''systemctl restart <service>'' - zastaví a znovu spustí službu |
| | * ''systemctl disable <service>'' - zakáže naštartovanie služby po reštarte systému |
| | |
| | ===Manuálové stránky=== |
| | * ''systemd.unit'' (5) |
| | * ''systemd.service'' (5) |
| | * ''systemctl'' (1) |
| | |
| | |
| | ==== Konfiguračné súbory ==== |
| | Konfiguračné súbory služieb môžu byť v systéme uložené hneď na niekoľkých miestach: |
| | * ''/etc/systemd/system'' - lokálna perzistentná konfigurácia, sem patria všetky užívateľské služby s efektom na celý systém |
| | * ''/run/systemd/system'' - dočasné konfigurácie pre dané systémové sedenie |
| | * ''/usr/lib/systemd/system'' a ''/usr/local/lib/systemd/system'' - konfiguračné súbory, ktoré sa nainštalovali ako súčasť nejakého balíčku, **neodporúča** sa pracovať s týmito konfiguračnými súbormi priamo |
| | |
| | Občas ale potrebujeme konfiguráciu nainštalovaných služieb pozmeniť podľa našich požiadavkov. Ak teda nemáme pracovať s konfiguráciami v ''/usr'' priamo, mohli by sme vytvoriť našu vlastnú identickú kópiu danej služby a používať ju namiesto tej nainštalovanej, ale asi vidíme, že to nie je zrovna efektívny prístup. Systemd nám totiž poskytuje príkaz ''edit'', ktorý dokáže meniť exitujúce konfigurácie za pomoci špeciálneho súboru, ktorý sa vytvorí automaticky ako ''/etc/systemd/system/<sluzba>.d/override.conf''. |
| | |
| | My si to ukážeme na príklade s ''httpd''. Ako každá iná aplikácia, aj ''httpd'' môže skončiť abnormálne (napr. neoprávnený prístup do pamäte). V kontexte //systemd// by to znamenalo, že ''httpd'' prejde do chybného stavu a služba prestane bežať, čo spôsobí výpadok služby pre klientov. Odhalenie a odstránenie príčiny je nesmierne dôležité, ale za určitých okolností chceme, aby služba bežala naďalej, než zistíme, prečo v skutočnosti spadla. V manuálovej stránke nájdeme parameter ''Restart='', ktorý dovoľuje práve špecifikovať, za akých okolností sa má daná služba reštartovať. |
| <code> | <code> |
| systemctl --failed | # najprv simulujme pad httpd bez zmeny nastaveni |
| | (root)$ pkill -SIGSEGV httpd |
| | (root)$ systemctl status httpd |
| | ● httpd.service - The Apache HTTP Server |
| | Loaded: loaded (/usr/lib/systemd/system/httpd.service; disabled; vendor preset: disabled) |
| | Drop-In: /etc/systemd/system/httpd.service.d |
| | └─override.conf |
| | Active: failed (Result: core-dump) since Mon 2019-04-22 13:29:06 CEST; 1s ago |
| | Docs: man:httpd.service(8) |
| | Process: 7177 ExecStart=/usr/sbin/httpd $OPTIONS -DFOREGROUND (code=dumped, signal=SEGV) |
| | Main PID: 7177 (code=dumped, signal=SEGV) |
| | Status: "Running, listening on: port 80" |
| </code> | </code> |
| |
| | Upravme teda nastavenie ''httpd'' tak, aby sa pri chybe reštartoval |
| | <code> |
| | (root)$ systemctl edit httpd |
| | [Service] |
| | Restart=on-abnormal |
| |
| Spustitelné služby se nachází v ''/usr/lib/systemd/system/'' a ''/etc/systemd/system/'' (tato cesta má vyšší prioritu). | # overme, ze override.conf sa vytvoril nasou zmenou |
| | (root)$ systemctl cat httpd |
| | ... |
| | # /etc/systemd/system/httpd.service.d/override.conf |
| | [Service] |
| | Restart=on-abnormal |
| | ... |
| |
| Nainstalované služby lze také vypsat přes: | # teraz nastartujme httpd znovu a vyskusajme nasimulovat pad |
| <code> | (root)$ systemctl restart httpd |
| systemctl list-unit-files | (root)$ pkill -SIGSEGV httpd |
| | ● httpd.service - The Apache HTTP Server |
| | Loaded: loaded (/usr/lib/systemd/system/httpd.service; disabled; vendor preset: disabled) |
| | Drop-In: /etc/systemd/system/httpd.service.d |
| | └─override.conf |
| | Active: active (running) since Mon 2019-04-22 13:41:56 CEST; 1s ago |
| | Docs: man:httpd.service(8) |
| | Main PID: 7846 (httpd) |
| </code> | </code> |
| |
| ===Používání služeb=== | ===Manuálové stránky=== |
| | * ''systemd.unit'' (5) |
| | * ''systemd.service'' (5) |
| | * ''systemctl'' (1) |
| |
| Služby mají přípony: | ====Vytvárame systémovú službu==== |
| * services (.service) | V predchádzajúcej sekcii sme si na príklade ukázali ako zmeniť konfiguráciu existujúcej služby. V tejto sekcii si vytvoríme vlastnú službu úplne od začiatku. V našom prípade pôjde o systémovú službu a preto budú potrebné práva **roota** po celý čas. |
| * mount points (.mount) | |
| * devices (.device) | |
| * sockets (.socket). | |
| |
| Následující příkazy je nutné pouštět jako root, případně přes ověření (**TODO**) | Vyrobme službu, ktorá nám zaloguje aktuálny dátum a nazvime ju **mydate.service** a vytvoríme príslušný súbor v ''/etc/systemd/system'' s nasledujúcim obsahom: |
| | <code> |
| | (root)$ cat /etc/systemd/system/mydate.service |
| | [Unit] |
| | Description=Ukazem datum |
| |
| Okamžitě zapne jednotku: | [Service] |
| | Type=oneshot |
| | ExecStart=date |
| | </code> |
| | |
| | Parameter ''Type='' hovorí, o aký druh služby sa jedná, naša služba je jednorázová (angl.//oneshot//), teda vypíše dátum a skončí. Parameter ''ExecStart'' zase vraví, čo sa má vykonať, ak spustíme službu, v našom prípade sa zavolá ''date''. \\ |
| | K tomu, aby systemd vedel o našej novej službe je potrebné najskôr zabezpečiť, že súbor má správne SELinux práva, aby ho systemd mohol vôbec čítať. |
| <code> | <code> |
| systemctl start unit | (root)$ ls -lZ /etc/systemd/system/mydate.service |
| | -rw-r--r--. 1 root root unconfined_u:object_r:systemd_unit_file_t:s0 0 Apr 22 13:54 /etc/systemd/system/mydate.service |
| | (root)$ restorecon -FRvv /etc/systemd |
| | Relabeled /etc/systemd/system/mydate.service from unconfined_u:object_r:systemd_unit_file_t:s0 to system_u:object_r:systemd_unit_file_t:s0 |
| </code> | </code> |
| |
| Okamžitě vypne jednotku: | Teraz už môžeme povedať systemd o našej novej službe, to sa robí príkazom ''daemon-reload''. |
| <code> | <code> |
| # systemctl stop unit | (root)$ systemctl daemon-reload |
| | (root)$ systemctl list-unit-files -t service mydate.service |
| | UNIT FILE STATE |
| | mydate.service disabled |
| </code> | </code> |
| |
| Restartuje jednotku: | Po naštartovaní služby by sme mali vidieť zmenu v logu: |
| <code> | <code> |
| systemctl restart unit | (root)$ systemctl start mydate |
| | (root)$ systemctl status mydate |
| | ● mydate.service - Ukazem datum |
| | Loaded: loaded (/etc/systemd/system/mydate.service; disabled; vendor preset: disabled) |
| | Drop-In: /etc/systemd/system/mydate.service.d |
| | └─override.conf |
| | Active: inactive (dead) |
| | |
| | (root)$ journalctl -e -u mydate |
| | Apr 22 14:01:27 skoleni systemd[1]: Starting Ukazem datum... |
| | Apr 22 14:01:27 skoleni date[8755]: Mon Apr 22 14:01:27 CEST 2019 |
| | Apr 22 14:01:27 skoleni systemd[1]: Started Ukazem datum. |
| </code> | </code> |
| |
| Znovu načtení konfigurace jednotky: | Zároveň vidíme, že tým, že je naša služba nastavená ako //oneshot//, tak ihneď prejde do stavu **inactive**. Ak by sme chceli zachovať stav **active** aj keď proces už skončil, môžeme tak učiniť parametrom ''RemainAfterExit''. |
| <code> | <code> |
| systemctl reload unit | (root)$ systemctl cat mydate.service |
| | |
| | # /etc/systemd/system/mydate.service |
| | [Unit] |
| | Description=Ukazem datum |
| | |
| | [Service] |
| | Type=oneshot |
| | ExecStart=date |
| | |
| | # /etc/systemd/system/mydate.service.d/override.conf |
| | [Service] |
| | RemainAfterExit=yes |
| </code> | </code> |
| |
| Zobrazí stav jednotky, jestli služba běží nebo ne (není nutné root) | Ďalej by sme chceli, aby sa naša služba púšťala vždy po štarte systému, tak ju skúsme povoliť, ako sme si ukazovali vyššie |
| <code> | <code> |
| systemctl status unit | (root)$ systemctl enable myservice |
| | The unit files have no installation config (WantedBy, RequiredBy, Also, Alias |
| | settings in the [Install] section, and DefaultInstance for template units). |
| | This means they are not meant to be enabled using systemctl. |
| | Possible reasons for having this kind of units are: |
| | 1) A unit may be statically enabled by being symlinked from another unit's |
| | .wants/ or .requires/ directory. |
| | 2) A unit's purpose may be to act as a helper for some other unit which has |
| | a requirement dependency on it. |
| | 3) A unit may be started when needed via activation (socket, path, timer, |
| | D-Bus, udev, scripted systemctl call, ...). |
| | 4) In case of template units, the unit is meant to be enabled with some |
| | instance name specified. |
| </code> | </code> |
| |
| **TODO:** | Systemd nám hneď povie, že s našou konfiguráciou nie je niečo vporiadku. Chýba nám tam totiž sekcia ''[Install]'', ktorá je pre systemd kľúčová, pretože mu vraví, kedy našu službu môže spustiť (služby totiž môžu mať na sebe závislosti). Tu sa dostávame k téme **//targets//**. |
| |
| * enable/disable | ====Systemd target==== |
| | Systemd **target** je špeciálny druh jednotky, ktorý zoskupuje iné jednotky a vytvára tak určitý synchronizačný //checkpoint// pre služby, ktoré majú definované závislosti, napr. nemá význam spúšťat webserver, keď nemáme spustený **NetworkManager** a nemáme nakonfigurovanú sieť. Takáto závislosť sa potom prejaví v konfigurácii ''httpd'' nasledovne |
| | <code> |
| | $ systemctl cat httpd |
| | [Unit] |
| | ... |
| | After=network.target remote-fs.target nss-lookup.target httpd-init.service |
| | ... |
| | </code> |
| | |
| | Takýchto synchronizačných bodov je v systemd niekoľko a tie úplne najzákladnejšie korešpondujú s operačnými režimami sytému **SysV**, známymi ako //**runlevels**//. Hoci systemd rozoznáva aj //runlevels//, správame sa k nim jednotne ako aj k iným //targets//. Mapovanie medzi starými //runlevels// a systemd je pekne vidno [[https://wiki.archlinux.org/index.php/systemd#Mapping_between_SysV_runlevels_and_systemd_targets|tu]].\\ |
| | Vráťme sa teda k našej službe a nastavme ju ako službu spustiteľnú vrámci ''multi-user.target'' a službu povoľme: |
| | |
| | <code> |
| | (root)$ systemctl cat mydate |
| | ... |
| | # /etc/systemd/system/mydate.service.d/override.conf |
| | [Service] |
| | RemainAfterExit=yes |
| | |
| | [Install] |
| | WantedBy=multi-user.target |
| | |
| | (root)$ systemctl enable mydate |
| | Created symlink /etc/systemd/system/multi-user.target.wants/mydate.service → /etc/systemd/system/mydate.service. |
| | (root)$ systemctl status mydate |
| | ● mydate.service - Ukazem datum |
| | Loaded: loaded (/etc/systemd/system/mydate.service; enabled; vendor preset: disabled) |
| | ... |
| | </code> |
| |
| * power management suspend, hibernate, poweroff... | ===Manuálové stránky=== |
| | * ''systemctl'' (1) |
| | * ''systemd.target'' (5) |