Rozdíly
Zde můžete vidět rozdíly mezi vybranou verzí a aktuální verzí dané stránky.
skoleni:sprava_uzivatelu_a_sluzeb [2019/04/07 09:51] – [Procesy] - zjednodušenie úvodného slova k procesom eskultety | skoleni:sprava_uzivatelu_a_sluzeb [2022/11/14 11:26] (aktuální) – upraveno mimo DokuWiki 127.0.0.1 | ||
---|---|---|---|
Řádek 343: | Řádek 343: | ||
=== Odstránenie účtu === | === Odstránenie účtu === | ||
Hoci na sa na prvý pohľad môže zdať, že zmazať účet je triviálnou operáciou, | Hoci na sa na prvý pohľad môže zdať, že zmazať účet je triviálnou operáciou, | ||
- | nie je tomu celkom tak a treba k tomu pristupovať s maximálnou rozvahou, inak hrozí, že zanecháme systém v nekonzistentnom stave, napr. pokus o zmazanie účtu spolu s domovským adresárom môže ovplyvniť aj iných užívateľov, | + | nie je tomu celkom tak a treba k tomu pristupovať s maximálnou rozvahou, inak hrozí, že zanecháme systém v nekonzistentnom stave, napr. pokus o zmazanie účtu spolu s domovským adresárom môže ovplyvniť aj iných užívateľov, |
< | < | ||
Řádek 620: | Řádek 620: | ||
Termínom proces rozumieme akýkoľvek **bežiaci** program (program, ktorý nebeží nie je nič iné ako súbor inštrukcií uložených na disku) v systéme. Je to teda nejaká abstrakcia, ktorá má určité charakteristiky, | Termínom proces rozumieme akýkoľvek **bežiaci** program (program, ktorý nebeží nie je nič iné ako súbor inštrukcií uložených na disku) v systéme. Je to teda nejaká abstrakcia, ktorá má určité charakteristiky, | ||
- | ==== Vytváranie | + | ==== Vytvorenie procesu |
+ | |||
+ | Nové procesy vznikajú výlučne **kopírovaním** existujúceho procesu, ktorý vytvorí nový proces ako svojho potomka. Je to dôsledok toho, že procesy sú v Linuxe usporiadané do stromovej hierarchie, kde budeme v neskôr praktických ukážkach pozorovať vzťah **rodič-potomok** a uvidíme jeho význam. To znamená, že v systéme existuje proces, ktorý je nadradený všetkým procesom, jeho **PID == 1** a historicky sa nazýval //init//, ktorý pri štarte systému spušťal ďalšie skripty a služby, aby systém naštartoval do stavu, v ktorom s ním môžeme pracovať. Na väčšine významných distribúcií (vrátane Fedory) dnes túto úlohu plní // | ||
+ | |||
+ | Čo sa samotného vytvorenia procesu týka, po tom, čo nadradený proces vytvorí svoju identickú kópiu (systémové volanie '' | ||
+ | |||
+ | Vytvorme si teda nejaký proces, napr. príkazom '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | |||
+ | Program //ping// vznikol vytvorením kópie //shellu//, v ktorom sme ho spustili. A keďže proces musí mať nejaký PID, tak to overme jednoducho príkazom '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | $ pgrep ping | ||
+ | 2633 | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | V tejto kapitole sme spomenuli, že všetky procesy vytvárajú stromovú hierarchiu s reláciou **rodič-potomok**. Teraz overme, že //shell//, v ktorom sme //ping// spustili je skutočne jeho rodičom. V našom druhom terminále spustime príkaz '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | $ pstree -p | grep ping | ||
+ | |-gnome-terminal-(2038)-+-bash(2153)---ping(2633) | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Vidíme, že náš //ping// s **PID == 2633** vznikol z nejakého //shellu// (PID == 2153), ktorý zase vznikol ako potomok programu // | ||
+ | |||
- | Nové procesy sa vytvárajú doslova // | ||
- | Používajú sa k tomu systémové volania: | ||
- | * '' | ||
- | * Volajúci proces (// | ||
- | * Nový proces má vlastnú kópiu pamäte, navzájom si ju s volajúcim procesom neovplyvňujú. | ||
- | * '' | ||
- | * Môže naviac definovať napr. zdielanie niektorých vlastností s volajúcim procesom (pamäť, PID, otvorené súbory, …). | ||
- | * Narozdiel of //fork()//, nepokračuje na tom istom exekučnom mieste, ale spustí parametrom predanú funkciu. | ||
- | * '' | ||
- | * Spúšťa nový program prostredníctvom zadaného //mena súboru// a // | ||
=== Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === | ||
- | * '' | + | * '' |
- | * '' | + | * '' |
- | * '' | + | ==== Komunikácia/ |
+ | |||
+ | === Úvod === | ||
+ | Komunikáciu v kontexte procesov všeobecne označujeme pojmom **medziprocesová komunikácia** (angl. // | ||
+ | - IPC//) a môže prebiehať na rôznych úrovniach: | ||
+ | * súbory | ||
+ | * signály | ||
+ | * správy (angl. //message passing// | ||
+ | * sokety | ||
+ | * rúry (angl. //pipe//) | ||
+ | * zdieľaná pamäť (angl. //shared memory//) | ||
+ | * iné | ||
+ | |||
+ | Pre potreby systémovej administrácie sa obmedzíme na **signály**, | ||
+ | |||
+ | Taká kontrola bude pravdepodobne najčastejšie spočívať v ukončení procesu, ale vo všeobecnosti plnia signály oznamovaciu funkciu pre daný proces, napr. proces sa pokúsil o neoprávnenú operáciu, nastala zmena vonkajšieho okolia (odpojenie kontrolného terminálu), | ||
+ | |||
+ | |||
+ | === Posielanie signálov procesom === | ||
+ | Samotné signály potom posielame procesom pomocou príkazu '' | ||
+ | * **SIGTERM** - nenásilné ukončenie programu | ||
+ | * **SIGKILL** - násilné ukončenie programu | ||
+ | * **SIGINT** - prerušenie z klávesnice (predvolená akcia je ukončenie) | ||
+ | * **SIGUSR1** - užívateľský signál (angl. // | ||
+ | * **SIGSTOP** - zastavenie procesu (proces existuje, ale nebeží) | ||
+ | * **SIGCONT** - pokračovanie procesu zastaveného SIGSTOP (!pozor, proces bude pokračovať na pozadí) | ||
+ | * **SIGHUP** - signalizácia odpojenia kontrolného terminálu | ||
+ | |||
+ | Syntax príkazu je veľmi jednoduchá: | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | ]$ kill [-signal] < | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | ===SIGTERM, SIGKILL, a SIGINT=== | ||
+ | |||
+ | Pokiaľ nešpecifikujeme žiaden signál, pošle sa signál SIGTERM, na ktorý proces bežne reaguje tak, že zastaví činnosť, odstráni dočasné zdroje (napr. súbory, ak nejaké vytvoril) a skončí. To, že proces na tento signál po sebe " | ||
+ | |||
+ | Skúsme si teda najprv SIGTERM a SIGKILL. Spustime '' | ||
+ | < | ||
+ | # Terminal 1 | ||
+ | $ ping | ||
+ | |||
+ | # Terminal | ||
+ | $ pkill ping | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Proces '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | # Terminal 1 | ||
+ | $ ping | ||
+ | |||
+ | # Terminal 2 | ||
+ | $ pstree -p | grep ping | ||
+ | | ||
+ | $ kill 28628 | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Očakávaný výsledok je, že sa nestalo vôbec nič, pretože shell, ktorý beží '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | $ kill -SIGKILL 28628 | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Tentokrát by mal terminál a shell, v ktorom ping bežal, skončiť. Posledný z trojice je SIGINT, s ktorým sme sa už stretli v [[skoleni: | ||
+ | |||
+ | ===SIGUSR< | ||
+ | SIGUSR< | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | # ak nepouzijem ziadne parametre, tak prikaz bude kopirovat 0 do /dev/null (tzv.sink) donekonecna | ||
+ | $ dd if=/ | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | My by sme ale radi vedeli, koľko dát sme takto už nakopírovali, | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | $ dd if=/ | ||
+ | [1] 30372 | ||
+ | |||
+ | # vyziadajme si statistiku | ||
+ | $ kill -SIGUSR1 30372 | ||
+ | 37224676+0 records in | ||
+ | 37224675+0 records out | ||
+ | 19059033600 bytes (19 GB, 18 GiB) copied, 32.4629 s, 587 MB/s | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | ===SIGSTOP a SIGCONT=== | ||
+ | SIGSTOP je (ako názov napovedá) veľmi jednoznačný, | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | $ cat & | ||
+ | [1] 31827 | ||
+ | |||
+ | [1]+ Stopped | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Náš príkaz '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | # Terminal 1 | ||
+ | $ cat | ||
+ | |||
+ | # Terminal 2 | ||
+ | $ kill -SIGSTOP `pgrep cat` | ||
+ | |||
+ | # Terminal 1 | ||
+ | [1]+ Stopped | ||
+ | |||
+ | # Terminal 2 | ||
+ | # obnovme process cat | ||
+ | $ kill -SIGCONT `pgrep cat` | ||
+ | |||
+ | # Terminal 1 | ||
+ | [1]+ Stopped | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Náš proces '' | ||
- | ==== Komunikácia ==== | + | ===SIGHUP=== |
+ | SIGHUP je signál, ktorý proces dostane v prípade, ak bol jeho kontrolný terminál alebo kontrolný proces odpojený. V praxi to znamená asi toľko, že všetky programy, ktoré z daného terminálu spustím (na popredí či na pozadí) skončia v momente keď okno terminálu zavrieme. Táto reťazová reakcia je špecifická pre UNIX shell, ktorý SIGHUP odchytí a všetkým procesom, ktorých je tento shell rodičom SIGHUP prepošle. My by sme ale radi niektoré procesy bežiace na pozadí radi pred SIGHUP zachránili, | ||
- | Naopak, keď chceme proces // | ||
< | < | ||
- | ]$ kill <PID> | + | $ nohup ping mojefedora.cz & |
+ | [1] 588 | ||
+ | nohup: ignoring input and appending output to ' | ||
</ | </ | ||
- | Príkaz //kill// takto vlastne pošle terminačný //signál// ('' | ||
- | Všeobecne sa s procesmi | + | Ak by teraz nadradený shell dostal SIGHUP (zavrieme okno terminálu), |
- | Príkazom //kill// môžeme poslať v podstate aj ktorýkoľvek iný signál definovaný podľa **POSIX**. | + | |
=== Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === | ||
* '' | * '' | ||
+ | * '' | ||
* '' | * '' | ||
- | ==== Informácie a vlastnosti | + | ====Monitorovanie procesov==== |
- | Z užívateľského prostredia (// | + | V predchádzajúcich sekciách sme načrtli príkaz '' |
=== Príkaz ps: === | === Príkaz ps: === | ||
Řádek 691: | Řádek 826: | ||
//Pozn.:// Procesy v hranatých zátvorkách '' | //Pozn.:// Procesy v hranatých zátvorkách '' | ||
- | * '' | + | **Pozor:** Je rozdiel medzi prepínačmi s pomlčkou '' |
- | * Zobrazí stromovú štruktúru (prípadne existuje aj '' | + | |
- | < | + | |
- | ]$ ps f | + | |
- | 18653 pts/1 Ss 0:00 bash | + | |
- | 10155 pts/1 R+ | + | |
- | 6289 tty2 | + | |
- | 6600 tty2 | + | |
- | 7066 tty2 | + | |
- | 7586 tty2 | + | |
- | 7590 tty2 | + | |
- | 7766 tty2 | + | |
- | 8337 tty2 | + | |
- | ...[ atď ]... | + | |
- | </ | + | |
- | + | ||
- | **Pozor:** Je rozdiel medzi prepínačmi s pomlčkou '' | + | |
=== Príkaz top: === | === Príkaz top: === | ||
- | Príkaz '' | + | Príkaz '' |
- | Existuje mnoho možností, ako upraviť //ktoré// informácie '' | + | |
< | < | ||
]$ top | ]$ top | ||
Řádek 743: | Řádek 860: | ||
</ | </ | ||
- | Ako si môžete všimnúť, okrem informácií o procesoch, zobrazuje aj všelijaké iné informácie, | + | Okrem informácií o procesoch |
- | Vysvetlenia jednotlivých údajov: | + | **Riadok 1 - uptime a load average** |
- | | + | |
- | | + | |
- | * **S** - //interruptible sleep// - Spiaci | + | * priemerná záťaž systému (angl. |
- | * **D** - // | + | * záťaž je vyjadrená vždy relatívne voči jednoprocesorovému systému, t.j. záťaž |
- | * **Z** - //zombie// - Mŕtvy / Dokončený | + | |
- | | + | |
- | | + | **Riadok 2 - informácie o procesoch (úlohách)** |
- | | + | * celkovo 313 procesov |
- | | + | |
- | * Treba interpretovať s ohľadom ku počtu aktívnych procesorov | + | |
- | * '' | + | **Riadok 3 - %CPU - percentuálne vyjadrenie koľko procesorového času využívajú rôzne procesy** |
+ | * **us** - čas strávený behom užívateľských procesov bez priority | ||
+ | * **sy** - čas strávený behom systémových procesov | ||
+ | * **ni** - čas strávený behom už. procesov s prioritou (viď Niceness) | ||
+ | * zvyšok je čas strávený rôznymi druhmi prerušenia, | ||
+ | |||
+ | **Záhlavie procesov**: | ||
+ | * '' | ||
+ | * Tieto stĺpce ukazujú priority daného procesu, prípadne jeho // | ||
+ | |||
+ | * '' | ||
+ | * **R** - // | ||
+ | * **S** - // | ||
+ | * **D** - // | ||
+ | * **Z** - //zombie// - Mŕtvy / Dokončený | ||
+ | * **T** - //stopped / parked// - Zastavený | ||
+ | //Pozn.:// V systémoch UNIX je dobrým zvykom, aby rodičovské procesy čakali na ukončenie svojich potomkov, ak sa tak nestane, tak vznikajú tzv. //zombie// procesy - to sú také procesy, ktoré síce ukončili činnosť, no ich rodičovský proces nepotvrdil či neakceptoval ich ukončenie, a preto zostávajú uvedené v tabuľke procesov a zostanú v nej dovtedy, kým ich ukončenie niekto neprijme (ak by rodičovský proces skončil, prevezme ich automaticky //init// a ihneď prijme všetky ukončené procesy). Zombie procesy síce nespotrebovávajú výpočetné zdroje, ale blokujú dostupný PID, ak je v systéme príliš veľa zombie procesov, skonzumujú všetky možné PIDy a nebude možné vytvoriť nové procesy. | ||
+ | |||
+ | * '' | ||
* **VIRT** - //virtual memory space (process block)// | * **VIRT** - //virtual memory space (process block)// | ||
- | * Veškerá pamäť, ktorú má process k dispozícii (zásobník, | + | * Všetka pamäť, ktorú má process k dispozícii (zásobník, |
* **RES/RSS** - //resident set size// | * **RES/RSS** - //resident set size// | ||
* Časť (podmnožina) VIRT, ktorá je načítaná v RAM | * Časť (podmnožina) VIRT, ktorá je načítaná v RAM | ||
* Zvyšok može byť na disku (//swap//) alebo SHR patriace inému procesu. | * Zvyšok može byť na disku (//swap//) alebo SHR patriace inému procesu. | ||
* **SHR** - //shared memory// | * **SHR** - //shared memory// | ||
- | * Časť, ktorá patrí tomuto procesu a je zároveň | + | * Časť, ktorá patrí tomuto procesu a je zároveň |
* **%MEM** | * **%MEM** | ||
* Koľko percent z celkovej dostupnej pamäte proces používa (RES / RAM) | * Koľko percent z celkovej dostupnej pamäte proces používa (RES / RAM) | ||
- | * '' | + | Vďaka tomu, že '' |
- | * Percento, koľko procesorového času tento //PID// využíva. (*) | + | |
- | | + | |
- | | + | |
- | | + | |
- | * '' | ||
- | * Tieto stĺpce ukazujú priority daného procesu, prípadne jeho // | ||
- | * (O rôznych prioritách sa dočítate nižšie) | ||
- | |||
- | (*) // | ||
- | |||
- | === Manuálové stránky === | ||
- | * '' | ||
- | * '' | ||
- | |||
- | Všimnite si, že aj '' | ||
- | Totiž vačšinu dát oboje získavajú z rozhranií, ktoré poskytujú tieto informácie priamo z kernelu (spomínaný '' | ||
- | Jedným z týchto rozhraní sú napríklad súbory v ''/ | ||
< | < | ||
- | ]$ ls / | + | $ sudo dnf install -y stress |
- | attr coredump_filter | + | $ stress --cpu 1 |
- | autogroup | + | stress: info: [22255] dispatching hogs: 1 cpu, 0 io, 0 vm, 0 hdd |
- | auxv cwd latency | + | |
- | cgroup | + | |
- | clear_refs | + | |
- | cmdline | + | |
- | comm fdinfo | + | |
</ | </ | ||
- | Nájdete tu napríklad '' | + | |
- | Niektoré sú prezentované docela čitateľne: | + | |
< | < | ||
- | ]$ cat / | + | $ top |
- | 56372e85a000-ffffffffff601000 ---p 00000000 00:00 0 [rollup] | + | |
- | Rss: 5848 kB | + | top - 22:58:25 up 12 days, 16:47, 1 user, load average: 0.94, 0.85, 0.73 |
- | Pss: 3082 kB | + | ... |
- | Shared_Clean: 3308 kB | + | PID USER PR NI VIRT RES SHR S %CPU %MEM TIME+ COMMAND |
- | Shared_Dirty: | + | 22359 skoleni+ |
- | Private_Clean: | + | ... |
- | Private_Dirty: | + | |
- | Referenced: | + | |
- | Anonymous: | + | |
- | LazyFree: | + | |
- | AnonHugePages: | + | |
- | ShmemPmdMapped: | + | |
- | Shared_Hugetlb: | + | |
- | Private_Hugetlb: | + | |
- | Swap: 0 kB | + | |
- | SwapPss: 0 kB | + | |
- | Locked: | + | |
</ | </ | ||
- | Iné sú však predané v neupravenom (tzv. //raw//) stave: | + | |
+ | Vidíme, že náš nežiadúci proces konzumuje takmer 100% procesorového času, vráťme sa k interaktívnemu '' | ||
< | < | ||
- | ]$ cat / | + | # stlacme ' |
- | 9629 (bash) S 8689 9629 9629 34817 9821 4210688 3851 10920 0 0 5 2 5 12 20 0 1 0 28352 127361024 1462 18446744073709551615 94795003699200 94795004761576 140737358851088 | + | ... |
- | </code> | + | MiB Swap: |
+ | PID to signal/kill [default pid = 22359] | ||
+ | ... | ||
- | ==== Monitorovanie ==== | + | # Enter |
+ | # zvolme signal, my volime nasilnu cestu - sigkill | ||
+ | ... | ||
+ | Send pid 22359 signal [15/ | ||
+ | ... | ||
- | V prípade, keď chcete niektorý | + | # overme, ze proces 'stress' |
- | K tomu existuje program '' | + | $ pgrep stress |
- | < | + | $ |
- | ]$ pidstat -r -p 9629 1 | + | |
- | Linux 4.17.7-100.fc27.x86_64 (dhcp-26-154.brq.redhat.com) 10/07/2018 _x86_64_ (4 CPU) | + | |
- | + | ||
- | 09:09:11 PM | + | |
- | 09:09:12 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | 09:09:13 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | 09:09:14 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | 09:09:15 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | 09:09:16 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | 09:09:17 PM 1000 9629 0.00 0.00 124376 | + | |
- | ^C | + | |
</ | </ | ||
- | //Pozn.:// Legendy ku jednotlivým stĺpcom sú popísané u každého prepínača v manuálových stránkach. | ||
=== Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
- | * '' | + | ====Pokročilé nástroje monitorovania==== |
+ | ===Nástroj htop=== | ||
+ | Hoci je '' | ||
+ | {{: | ||
- | ==== Pokročilé nastavenia ==== | + | ===Nástroj glances=== |
+ | '' | ||
- | === Priority a plánovanie === | + | {{: |
- | Vyššie ste mohli vidieť, že každý proces má svoju prioritu. Linux poskytuje | + | ===Iné nástroje=== |
- | Okrem priorít, poskytujú plánovače aj niekoľko rôznych plánovacích //tried// / // | + | * '' |
+ | * rozšírenie '' | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | | ||
- | * '' | + | ==== Priorita |
- | * Priorita | + | V predchádzajúcich sekciách boli spomenuté termíny ako //priorita// a //niceness//. Aby sme im porozumeli |
- | * Použiva 40 tzv. //"nice"// hodnotu s rozptylom [-20 .. 19]. | + | |
- | * Cím //nižšia// hodnota (-20), tým //častejšie// je proces naplánovaný pre exekúciu. | + | |
- | * Poskytuje 3 //triedy//: | + | |
- | * **SCHED_OTHER** - úplne bežná trieda | + | |
- | * **SCHED_IDLE** - bežia **iba** ak nie je žiadny ďalší process, ktorý by mohol | + | |
- | * **SCHED_BATCH** - vhodný pre dávkové alebo dlho-počítajúce processy | + | |
- | * '' | + | === Plánovanie procesov === |
- | * Používa 99 priorít v rozsahu [1 .. 99]. | + | Plánovanie je druh aktivity, ktorá nám dovoľuje multitasking, |
- | * Proces s //vyššou// prioritou | + | |
- | * Procesy s '' | + | |
- | * Poskytuje 2 typy algoritmu: | + | |
- | * **SCHED_FIFO** | + | |
- | * **SCHED_RR** - procesy sa striedajú podľa časového kvanta | + | |
- | | + | ===Priority=== |
- | * Používa špeciálny algoritmus: | + | Linux rozoznáva 140 priorít v 2 rôznych rozsahoch |
- | | + | |
- | * Na základe pridaných informácií o danom procese dokáže plánovať | + | * pre // |
+ | * [100,139] - interval pre normálne (//user-space//) procesy, **100 > 139** | ||
- | //Pozn.:// Všimnite si, že '' | + | **Niceness (NI)** |
+ | * hodnota v //user-space//, ktorá sa mapuje na skutočnú PR prioritu | ||
+ | * rozsah [-20,19] - čím menšie číslo, tým väčšia priorita procesu (štandardne však 0) | ||
+ | * NI slúži len ako váha pre plánovač, aby určil skutočnú | ||
+ | * na výpočet skutočnej priority sa používa vzťah: | ||
+ | < | ||
- | Hodnoty | + | My sa teraz zamierame na to, ako hodnoty |
+ | |||
+ | Spustime opäť '' | ||
< | < | ||
- | ]# renice | + | $ nice -5 dd if=/ |
- | 9629 (process ID) old priority 0, new priority -5 | + | $ top |
- | + | 5537 skoleni | |
- | ]# renice | + | 1437 skoleni |
- | 9629 (process ID) old priority -5, new priority | + | ... |
</ | </ | ||
- | //Pozn.:// Všimnite si, že je poreba superužívateľské práva. | + | Vidíme, že hoci sme spustili |
- | + | ||
- | Plánovací algoritmus sa určuje podľa plánovacej triedy a spolu s prioritami sa nastavujú napíklad príkazom | + | |
< | < | ||
- | ]# chrt --pid 9629 | + | $ stress |
- | pid 9629's current scheduling policy: SCHED_OTHER | + | $ top |
- | pid 9629's current scheduling priority: 0 | + | 11361 skoleni |
+ | 11360 skoleni | ||
+ | 11362 skoleni | ||
+ | 11356 skoleni | ||
+ | 11354 skoleni | ||
+ | 11363 skoleni | ||
+ | 11358 skoleni | ||
+ | 5537 skoleni | ||
+ | 1437 skoleni | ||
+ | </ | ||
- | ]# chrt --fifo --pid 99 9629 | + | Stress test nám nám úspešne vyťažuje celý systém. Skúsme niektorým z procesov '' |
- | ]# chrt --pid 9629 | + | < |
- | pid 9629's current scheduling policy: SCHED_FIFO | + | $ top |
- | pid 9629's current scheduling priority: 99 | + | PID USER PR NI VIRT RES SHR S %CPU %MEM TIME+ COMMAND |
+ | 11360 skoleni | ||
+ | 11361 skoleni | ||
+ | 11376 skoleni | ||
+ | 11363 skoleni | ||
+ | 11356 skoleni | ||
</ | </ | ||
- | Taktiež dokážeme špecifikovať, | + | Program |
- | Táto vlastnosť sa najjednoduchšie nastavuje | + | |
< | < | ||
- | ]# taskset | + | $ renice |
- | pid 9629's current affinity list: 0-3 | + | $ top |
- | pid 9629's new affinity list: 2,3 | + | |
- | Teraz bude PID 9629 plánovaný iba na logických procesoroch | + | |
+ | 11361 skoleni | ||
+ | 11376 skoleni | ||
+ | 11356 skoleni | ||
+ | 11363 skoleni | ||
+ | 11360 skoleni | ||
+ | </ | ||
- | ]# taskset --pid --cpu-list 0-3 9629 | + | Čo ak by sme naopak chceli prioritu zvýšiť (napr. pre program |
- | pid 9629's current affinity list: 2,3 | + | < |
- | pid 9629's new affinity list: 0-3 | + | $ renice |
+ | renice: failed to set priority for 11376: Permission denied | ||
</ | </ | ||
+ | |||
+ | Vidíme, že na zvýšenie priority je potreba práva užívateľa **root**. Je to bezpečnostné opatrenie, aby si aplikácie samy nemohli prioritu zvyšovať a ochromiť celý systém. | ||
+ | |||
+ | //Úloha:// Skúste zvýšiť prioritu procesu s právami roota. | ||
=== Manuálové stránky === | === Manuálové stránky === | ||
Řádek 923: | Řádek 1046: | ||
* '' | * '' | ||
* '' | * '' | ||
- | * '' | ||
- | * '' | ||
- | ==== Bonus: Kontrol-grupy (cgroups) ==== | ||
- | Linux kernel poskytuje administrátorom komplexné rozhranie | + | ===== Služby ===== |
- | Okrem všetkého čo je spomenuté vyššie, dokážu aj nastaviť pamäťové limity, obmedziť prístup k zariadeniam, | + | Službou v Linuxe nazývame aplikáciu |
- | Sú logicky rozdelené podľa rôznych podsystémov, ktorých vlastnosti alebo správanie upravujú: | + | |
+ | ====Systemd units==== | ||
+ | Systemd nespravuje iba služby. Podobne ako plánovač v kerneli pristupuje k procesom a vláknam transparentne a jednotne ich nazýva //tasks//, systemd dokáže spravovať aj sokety, mount pointy, časovače ('' | ||
+ | // | ||
+ | |||
+ | Vstupnou bránou do správy // | ||
+ | |||
+ | Vypíšme si teda, aké jednotky v systéme vôbec máme. | ||
< | < | ||
- | ]$ ls / | + | $ systemctl list-units |
- | blkio cpuacct | + | |
- | cpu cpu, | + | |
</ | </ | ||
- | Detailné vysvetlenie používania tejto technológie si však vyžaduje hlbšie znalosti o jednotlivých podsystémoch | + | Príkaz nám vrátil zoznam úplne |
- | Dokumentáciu '' | + | < |
+ | $ systemctl list-units -t service | ||
+ | | ||
+ | abrt-journal-core.service | ||
+ | | ||
+ | upower.service | ||
+ | user-runtime-dir@1000.service | ||
+ | user@1000.service | ||
+ | wpa_supplicant.service | ||
- | ===== Služby ===== | + | LOAD = Reflects whether the unit definition was properly loaded. |
+ | ACTIVE | ||
+ | SUB | ||
- | __Túto časť ešťe pripravujeme.__ | + | 61 loaded units listed. Pass --all to see loaded but inactive units, too. |
+ | To show all installed unit files use ' | ||
+ | </ | ||
- | V dnešních distribucích se většinou setkáme s [[https:// | + | Ako nám povedala nápoveda na konci, zoznam obsahuje iba aktívne služby, pre vypísanie úplne |
- | (**...maybe TODO...** víc technicky rozepsat podle [[http:// | + | < |
+ | $ systemctl list-unit-files -t service | ||
- | (*TODO* jednotky možná nebudou nejlepší překlad) | + | UNIT FILE |
+ | abrt-ccpp.service | ||
+ | abrt-journal-core.service | ||
+ | abrt-oops.service | ||
+ | abrt-pstoreoops.service | ||
+ | abrt-vmcore.service | ||
+ | ... | ||
+ | </ | ||
- | Hlavní příkaz pro správu systemd | + | Vďaka týmto 2 veľmi podobným príkazom môžeme pozorovať základné vlastnosti každej služby, ktoré nám hovoria niečo o ich stave: |
+ | * **loaded** - konfiguračný súbor služby bol vporiadku načítaný | ||
+ | * **active** - tzv.// | ||
+ | * **sub** - tzv. // | ||
+ | * **enabled** - značí, že služba má bežať po štarte systému | ||
+ | * **disabled** - značí, že služba nemá bežať po štarte systému, beží teda na vyžiadanie | ||
+ | |||
+ | Keď už sme si povedali, v akých stavoch sa služby môžu nachádzať, | ||
- | Zobrazí stav systému: | ||
< | < | ||
- | systemctl status | + | systemctl status |
+ | ● sshd.service - OpenSSH server daemon | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | Docs: man: | ||
+ | | ||
+ | Main PID: 819 (sshd) | ||
+ | Tasks: 1 (limit: 4915) | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | Apr 21 19:14:04 skoleni systemd[1]: Starting OpenSSH server daemon... | ||
+ | Apr 21 19:14:04 skoleni sshd[819]: Server listening on 0.0.0.0 port 22. | ||
+ | Apr 21 19:14:04 skoleni sshd[819]: Server listening on :: port 22. | ||
+ | Apr 21 19:14:04 skoleni systemd[1]: Started OpenSSH server daemon. | ||
</ | </ | ||
- | Vypíše běžící jednotky: | + | Z výstupu okrem iného vidíme, že služba '' |
< | < | ||
- | systemctl | + | (root)$ |
+ | $ systemctl status httpd | ||
+ | ● httpd.service - The Apache HTTP Server | ||
+ | | ||
+ | | ||
</ | </ | ||
- | nebo: | + | |
+ | Apache server síce beží, ale po reštarte už bežať nebude, je potrebné službu povoliť (// | ||
< | < | ||
- | systemctl | + | (root)$ |
+ | |||
+ | # overte, ze httpd bezi po restarte | ||
+ | $ systemctl status httpd | ||
</ | </ | ||
- | Vypíše pouze selhané jednotky: | + | //Pozn.//: My sme si ukázali, ako naštartovať a povoliť službu v 2 krokoch, v praxi sa obe operácie dajú spraviť v 1 kroku za použitia '' |
+ | |||
+ | Analogicky by sa použili opačné operácie: | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
+ | |||
+ | ===Manuálové stránky=== | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
+ | |||
+ | |||
+ | ==== Konfiguračné súbory ==== | ||
+ | Konfiguračné súbory služieb môžu byť v systéme uložené hneď na niekoľkých miestach: | ||
+ | * ''/ | ||
+ | * ''/ | ||
+ | * ''/ | ||
+ | |||
+ | Občas ale potrebujeme konfiguráciu nainštalovaných služieb pozmeniť podľa našich požiadavkov. Ak teda nemáme pracovať s konfiguráciami v ''/ | ||
+ | |||
+ | My si to ukážeme na príklade s '' | ||
< | < | ||
- | systemctl --failed | + | # najprv simulujme pad httpd bez zmeny nastaveni |
+ | (root)$ pkill -SIGSEGV httpd | ||
+ | (root)$ | ||
+ | ● httpd.service | ||
+ | | ||
+ | Drop-In: / | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | Docs: man: | ||
+ | Process: 7177 ExecStart=/ | ||
+ | Main PID: 7177 (code=dumped, | ||
+ | | ||
</ | </ | ||
+ | Upravme teda nastavenie '' | ||
+ | < | ||
+ | (root)$ systemctl edit httpd | ||
+ | [Service] | ||
+ | Restart=on-abnormal | ||
- | Spustitelné služby se nachází v '' | + | # overme, ze override.conf sa vytvoril nasou zmenou |
+ | (root)$ systemctl cat httpd | ||
+ | ... | ||
+ | # | ||
+ | [Service] | ||
+ | Restart=on-abnormal | ||
+ | ... | ||
- | Nainstalované služby lze také vypsat přes: | + | # teraz nastartujme httpd znovu a vyskusajme nasimulovat pad |
- | < | + | (root)$ systemctl restart httpd |
- | systemctl list-unit-files | + | (root)$ pkill -SIGSEGV httpd |
+ | ● httpd.service - The Apache HTTP Server | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | └─override.conf | ||
+ | | ||
+ | Docs: man: | ||
+ | Main PID: 7846 (httpd) | ||
</ | </ | ||
- | ===Používání služeb=== | + | ===Manuálové stránky=== |
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
+ | * '' | ||
- | Služby mají přípony: | + | ====Vytvárame systémovú službu==== |
- | * services (.service) | + | V predchádzajúcej sekcii sme si na príklade ukázali ako zmeniť konfiguráciu existujúcej služby. V tejto sekcii si vytvoríme vlastnú službu úplne od začiatku. V našom prípade pôjde o systémovú službu a preto budú potrebné práva |
- | * mount points (.mount) | + | |
- | | + | |
- | | + | |
- | Následující příkazy je nutné pouštět jako root, případně přes ověření (**TODO**) | + | Vyrobme službu, ktorá nám zaloguje aktuálny dátum a nazvime ju **mydate.service** a vytvoríme príslušný súbor v ''/ |
+ | < | ||
+ | (root)$ cat / | ||
+ | [Unit] | ||
+ | Description=Ukazem datum | ||
- | Okamžitě zapne jednotku: | + | [Service] |
+ | Type=oneshot | ||
+ | ExecStart=date | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Parameter '' | ||
+ | K tomu, aby systemd vedel o našej novej službe je potrebné najskôr zabezpečiť, | ||
< | < | ||
- | systemctl start unit | + | (root)$ ls -lZ / |
+ | -rw-r--r--. 1 root root unconfined_u: | ||
+ | (root)$ restorecon -FRvv / | ||
+ | Relabeled / | ||
</ | </ | ||
- | Okamžitě vypne jednotku: | + | Teraz už môžeme povedať systemd o našej novej službe, to sa robí príkazom '' |
< | < | ||
- | # systemctl | + | (root)$ |
+ | (root)$ systemctl list-unit-files -t service mydate.service | ||
+ | UNIT FILE STATE | ||
+ | mydate.service disabled | ||
</ | </ | ||
- | Restartuje jednotku: | + | Po naštartovaní služby by sme mali vidieť zmenu v logu: |
< | < | ||
- | systemctl | + | (root)$ |
+ | (root)$ systemctl status mydate | ||
+ | ● mydate.service - Ukazem datum | ||
+ | | ||
+ | Drop-In: / | ||
+ | | ||
+ | | ||
+ | |||
+ | (root)$ journalctl -e -u mydate | ||
+ | Apr 22 14:01:27 skoleni systemd[1]: Starting Ukazem datum... | ||
+ | Apr 22 14:01:27 skoleni date[8755]: Mon Apr 22 14:01:27 CEST 2019 | ||
+ | Apr 22 14:01:27 skoleni systemd[1]: Started Ukazem datum. | ||
</ | </ | ||
- | Znovu načtení konfigurace jednotky: | + | Zároveň vidíme, že tým, že je naša služba nastavená ako // |
< | < | ||
- | systemctl | + | (root)$ |
+ | |||
+ | # / | ||
+ | [Unit] | ||
+ | Description=Ukazem datum | ||
+ | |||
+ | [Service] | ||
+ | Type=oneshot | ||
+ | ExecStart=date | ||
+ | |||
+ | # / | ||
+ | [Service] | ||
+ | RemainAfterExit=yes | ||
</ | </ | ||
- | Zobrazí stav jednotky, jestli | + | Ďalej by sme chceli, aby sa naša služba |
< | < | ||
- | systemctl | + | (root)$ |
+ | The unit files have no installation config (WantedBy, RequiredBy, Also, Alias | ||
+ | settings in the [Install] section, and DefaultInstance for template units). | ||
+ | This means they are not meant to be enabled using systemctl. | ||
+ | Possible reasons for having this kind of units are: | ||
+ | 1) A unit may be statically enabled by being symlinked from another unit' | ||
+ | | ||
+ | 2) A unit's purpose may be to act as a helper for some other unit which has | ||
+ | a requirement dependency on it. | ||
+ | 3) A unit may be started when needed via activation (socket, path, timer, | ||
+ | | ||
+ | 4) In case of template units, the unit is meant to be enabled with some | ||
+ | | ||
</ | </ | ||
- | **TODO:** | + | Systemd nám hneď povie, že s našou konfiguráciou nie je niečo vporiadku. Chýba nám tam totiž sekcia '' |
- | * enable/disable | + | ====Systemd target==== |
+ | Systemd | ||
+ | < | ||
+ | $ systemctl cat httpd | ||
+ | [Unit] | ||
+ | ... | ||
+ | After=network.target remote-fs.target nss-lookup.target httpd-init.service | ||
+ | ... | ||
+ | </ | ||
+ | |||
+ | Takýchto synchronizačných bodov je v systemd niekoľko a tie úplne najzákladnejšie korešpondujú s operačnými režimami sytému **SysV**, známymi ako // | ||
+ | Vráťme sa teda k našej službe a nastavme ju ako službu spustiteľnú vrámci '' | ||
+ | |||
+ | < | ||
+ | (root)$ systemctl cat mydate | ||
+ | ... | ||
+ | # / | ||
+ | [Service] | ||
+ | RemainAfterExit=yes | ||
+ | |||
+ | [Install] | ||
+ | WantedBy=multi-user.target | ||
+ | |||
+ | (root)$ systemctl | ||
+ | Created symlink / | ||
+ | (root)$ systemctl status mydate | ||
+ | ● mydate.service - Ukazem datum | ||
+ | | ||
+ | ... | ||
+ | </code> | ||
- | * power management suspend, hibernate, poweroff... | + | ===Manuálové stránky=== |
+ | | ||
+ | * '' |